Vianoce – milostivý čas.

Boh vo svojej bohatosti zostúpil v reálnom čase ako Dieťa do našej chudoby, aby nás obohatil svojou láskou. 

Slovo veriť teda na tomto mieste neznamená myslieť si, domnievať sa, domýšľať si, ale ako učí Sv. písmo, má v sebe silu najčistejšieho presvedčenia, ktorým ľudská myseľ dáva pevný a stály súhlas Bohu zjavujúcemu svoje tajomstvá. Preto ten verí (čo patrí k výkladu tohto slova), pre ktorého je niečo isté a o čom je presvedčený mimo akúkoľvek pochybnosť.
A nikto nesmie si myslieť, že poznanie viery je menej isté, keď predmet, ktorý nám viera predkladá na uverenie, nie je viditeľný, lebo aj keď Božie svetlo, ktorým to chápeme, nedáva veciam priehľadnosť, avšak nepripúšťa nám o tom pochybovať. Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo, zažiaril aj v našich srdciach“, aby nám nebolo ukryté evanjelium, ako tým ktorí hynú.“ (2Kor 4,6)
Katechizmus Pia V.

V každej sv. liturgii obnovuje osobný Boh-človek to, čo učinil pri poslednej večeri a na kríži. Sv. liturgia je vskutku a v pravde nič iné ako skutočné obnovenie poslednej večere a obety Ježišovej na kríži. Čo sa pri poslednej večeri a na Golgote pred viac než osemnásť storočiami raz stalo, teraz sa stáva každý deň na celom svete v každej sv. liturgii.

Ježiš Kristus v nej prináša seba, svoje božstvo i človečenstvo so všetkými svojimi zásluhami na obetu svojmu nebeskému Otcovi, aby nám, ako to učí Tridentský koncil (Sed. 22. hl. 1 a 2), skrze ňu v hojnej miere privlastnil ovocie svojej obety na kríži.
P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí