Odborníci
tvrdia, že každá negatívna
poznámka si na vyváženie vyžaduje päť pozitívnych poznámok. Z
toho vyplýva, že je oveľa ľahšie človeka
znechutiť, ako povzbudiť.
V
evanjeliách je veľa príkladov o tom, ako
Ježiš povzbudzuje ľudí.
Po
tom, čo zákonník správne odpovedal na otázku,
ktoré prikázanie
je najväčšie, Ježiš ho
pochválil: „Nie
si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (Mk
12, 34). Predstav si, ako sa musel ten zákonník potom
cítiť!
Keď Peter
vyznal, že Ježiš je
Kristus, Ježiš mu
povedal: „Blahoslavený si, Šimon,
syn Jonášov“ (Mt
16, 17). Len si pomysli, ako to muselo v Petrovi posilniť jeho
túžbu nasledovať Ježiša.
Ježiš povedal
aj cudzoložnici: „Ani
ja ťa neodsudzujem.“ Dokážeš si
asi predstaviť, ako ju tieto jeho slová posilnili,
aby „išla
a viac nehrešila“ (Jn
8, 11)!
A
povzbudenie neustalo, ani keď sa
Ježiš vrátil
k Otcovi. Sľúbil, že nám pošle Ducha Svätého ako Tešiteľa
(Jn 14, 26). Výraz Parakleitos pochádza z toho istého gréckeho
výrazu pre povzbudenie, útechu, ktorý Pavol
používa v Druhom
liste ku Korinťanom ( 1,
1 - 7
Jedným
z dôvodov, prečo Pavol tak zdôrazňuje úlohu Ducha Svätého
ako Tešiteľa, bolo, že písal kresťanom v ťažkostiach.
Chcel, aby vedeli, že Duch Svätý im
pomôže uchovať si
nádej a zostať pri
Pánovi aj počas ťažkých skúšok. Chcel im povedať, že
Duch Svätý ich
môže učiť aj
v tomto čase, aby mohli potom aj oni povzbudzovať a
tešiť iných.
Duch
Svätý chce
povzbudiť aj
nás.
Keď sa
cítime
na
dne, pozdvihne
nám
ducha. Keď pochybujeme, či
naše
úsilie
prináša ovocie, dokáže nám
,
ako veľmi sme
sa
už zmenili
a
zlepšili.
A aj vtedy, keď sa
nám
darí a
konáme
dobro,
povzbudzuje nás
a
nabáda, aby sme
v
ňom pokračovali.
Boh
je na našej
strane. Neustále koná a
ponúka nám
povzbudenie
a útechu.
Pýtajme
sa každý sám: Duchu
Svätý, v čom ma chceš dnes
povzbudiť?
(zdroj: časopis SMN-upravené)