Začiatok Indiktu (nového cirkevného roka)
Otcovia
nicejského koncilu (roku 325) prijali 1. september za začiatok
liturgického roka, čo zostalo vo východnej cirkvi až do dnes. Tento deň
nazývame ináč i začiatkom Indiktu.
Indikt
pochádza z latinského "indictio", čo znamená ohlásenie, odhadnutie.
Pôvodne to bol výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť
rokov urobiť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov. Na
začiatku sa termín "indikt" používal na označenie finančného roka, ale
neskôr sa stal východiskovým bodom aj pre označenie dátumov
spoločenského života.
Cirkev
si tento deň pripomína príchod Ježiša Krista do synagógy v Nazarete,
kde čítal proroka Izaiáša (Lk 4.16 - 21) a víťazstvo Konštantína Veľkého
(21.5) nad Maxenciom 1.9.312, po ktorom daroval kresťanom úplnu
slobodu.1
Indikt
Liturgický
rok je rok slnečný, ustanovený Cirkvou, v priebehu ktorého spomína na
Kristové tajomstvá a sprítomňuje ich, aby veriaci ľud z nich čerpal
spásonosnú milosť. Cirkevný liturgický rok má kristocentrický
charakter. Pripomeňme si už raz citované slová dekrétu II. vatikánskeho
koncilu: "O posvätnej liturgii - Sacrosanctum concilium (ďalej len SC)",
ale aj ďalšie zatial málo známe citácie:
SC 102: "Dobrotivá Matka Cirkev
pokladá za povinnosť ohlasovať spásonosné dielo svojho Božského Ženícha
posvätnou spomienkou. Každý týždeň si pripomína Vzkriesenie Pánovo,
okrem toho si raz do roka pripomína umučenie Pána na sviatok Paschy. Cez
rok Cirkev postupne predkladá tajomstvo Kristovho vtelenia a Narodenia
až po Nanebovstúpenie, po Turice a po očakávanie blaženej nádeje a
príchodu Pána. Takto otvára veriacim poklady čnosti a zásluh svojho
Pána, a neustále im ich sprítomňuje, aby z nich čerpali a naplnili sa
spasiteľnou milosťou.
SC 103: V ročnom cikle slávenía si Cirkev uctievaj aj presvätú Bohorodičku, ktorá je spojaná so spasiteľným dielom svojho Syna.
SC: V cikle sú zaradené aj spomienkové
dni mučeníkov a iných svätých, ktorí sa stali dokonalými pomocou
milosti Božej a teraz vzdávajú vďaku Bohu a neustále sa prihovárajú za
nás pred Bohom.
Liturgický rok je bohatý. Po poriadku
nás vvedie počas celého roku a stavia pred oči svojich veriacich život,
utrpenie, smrť i vzkriesenie nášho Božského Spasiteľa, velebí Božie
materstvo prečistej Panny Márie a jej mocnú ochranu, stavia pred náš
zrak skutky svätých mužov a žien. Čas pôstu má napomôcť veriacim stať sa
viac pánmi nad svojimi náklonnosťami a tak sa pripraviť na stretnutie s
Kristom v Eucharistii počas pozemského života a v deň jeho druhého
príchodu na konci sveta.
Svätý evanjelista Ján vo svojom
zjavení hovorí: "Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom
života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie, každý mesiac dáva svoje ovocie
a lístie stromu je na uzdravovanie národov.ô (
Zjv 22,2)
Denne, celý týždeň, mesiac, ba celý rok nás sýti duchovnými plodmi. Kto
sa aktívne zúčastňuje na sviatkoch liturgického roku, v srdci toho sa
objavia aj jeho plody: láska k Bohu a k blížnemu, dar viery a nádeje,
rozličných čností, duch obety, duch modlitby a pokánia, bez ktorých niet
opravdivého kresťanského života.
Liturgický rok nás má čím viac
priblížiť ku Kristovi, by premieňať nás v Krista. Ako Kristus je centrom
liturgického roku, tak ten istý Kristus má byť aj stredobodom nášho
osobného života.
Zdroj: 1.
Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov,
1998. ISBN 80-967341-1-3. ; 2. BOHÁČ, V.: Liturgika I. Spolok b.
P.P.Gojdiča : Prešov, 1997. ISBN 80-967341-5-6 ;