Svätá mučenica Paraskeva z Ikónia. Bola dcérou bohatých kresťanských rodičov v rodičov Ikónii. po ich smrti zdedila veľký majetok, ktorý rozdala chudobným. Pretože sa zaviazala sľubom čistoty, odmietala všetkých uchádzačov o svoju ruku. Za Diokleciánovho prenasledovania bola obžalovaná z kresťanstva a uväznená. Keď bola predvedená pred oblastného vládcu, ktorý sa jej opýtal na meno, odpovedala: "Som kresťanka, služobníca Kristova." Keď sa jej vládca opäť opýtal, odpovedala: "Najprv sa patrilo, aby som povedala svoje meno vo večnom živote, a až potom meno v živote terajšom. Teda v živote večnom som kresťankou, v živote terajšom som rodičmi pomenovaná Paraskieva, lebo som sa narodila v Piatok, v deň Kristovho utrpenia." (gr. Paraskieva - piatok) Vládca sa ju snažil prehovoriť, aby obetovala modlám. Ponúkol jej aj sobáš, ale svätica odmietla. Potom dal z nej panovník strhnúť šaty a nechal ju bičovať. Dievča nevydalo ani hlásku. Potom ju vládca opäť prehováral, ale ona neodpovedala. Dal ju teda zavesiť na strom. Nechal jej byť rebrá železnými hákmi a rany rozodierať drôtenou kefou. Jej telo bolo rozodrané do kostí. Potom ju dal hodiť do väzenia, aby tam zomrela. Boh však neopustil svoju nevestu. V noci ju zázračne uzdravil. Keď prišla ráno stráž, našli Paraskievu zdravú. Ihneď to oznámili vládcovi. Ten nariadil, aby ju k nemu priviedli. Keď prišla, snažil sa jej dokazovať, že bola uzdravená pohanskými bohmi. Svätica požiadala, aby jej ukázal tých, ktorí jej darovali život. Keď vošli do chrámu, Paraskieva sa pomodlila, chytila za nohu pohanského boha Apolóna a zvolala: "Vravím ti, ktorý nemáš dušu, aj všetkým ostatným modlám, takto vám nariaďuje váš i môj Pán Ježiš Kristus: Spadnite na zem a rozpadnite sa na prach!" V tej chvíli sa rozpadli všetky modly v chráme. V tedy ľud začal volať: "Veľký je kresťanský Boh." pohanský kňazi pristúpili s hnevom k panovníkovi a žiadali o potrestanie svätice. Ten ju dal opäť zavesiť na strom a páliť jej rebrá horiacimi sviecami. Svätá sa modlila, aby ju Pán ochránil. Tu sa objavil anjel, ktorý rozdúchal silný oheň, v ktorom zahynulo veľa mučiteľov. Ľudia opäť žasli. Vládca dostal strach a nechal Parasku sťať mečom. Potom kresťania pochovali telo svätice v jej dome. Na druhý deň si vyšiel vládca na lov, ale jeho kôň sa splašil a zhodil ho do priepasti. Tak mučiteľ nasledoval svoju obeť. Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3 |