8. september – Narodenie Presvätej Bohorodičky

Tropár, 4. hlas
Tvoje narodenie,  Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Zvíťazil nad smrťou a obdaril nás večným životom.

Kondák, 4. hlas
Tvoje narodenie, Prečistá, zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti, Adama a Evu večnej smrti. Aj tvoj ľud ho oslavuje zbavený dedičnej viny. Preto ti vďačne spieva: „Neplodná Anna porodila Bohorodičku a darkyňu nášho života.“

Velebenie sviatku
Velebíme ťa, presvätá Panna a uctievame si tvojich svätých rodičov a tvoje preslávne narodenie oslavujeme.

Krátke dejiny

Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo – deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi – Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie.

Jeden z veľkých sviatkov, ktorý sa slávi začiatkom nášho cirkevného roku je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Ide o veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky „zvestovalo radosť celému svetu“, veď z nej zažiarilo „Slnko pravdy, Kristus, Boh náš“.

Ustanovenie sviatku

Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme?  Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov.

Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kanonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú  niektoré  udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách.

Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.

Jakubovo protoevanjelium