Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248. Obec vznikla pri kostole sv. Michala. Po tomto patrónovi má aj pomenovanie. V písonv nostiach sa uvádza od roku 1248 ako Szent Mihaly, 1773 Mihalyany, 1786 Mihalane, 1920 Michaľany, 1927 Michaľany nad Torysou a od roku 1960 má obec názov Šarišské Michaľany. Do roku 1403 patrila obec hradnému panstvu Šariš. V 16. storočí patrila zemanom Darholcovcom a Rakaczayovcom. Títo zemania tu dali v roku 1585 postaviť kuriu, ktorá bola po stavebných úpravách prebudovaná na renesančný kaštieľ. Pôvodný románsky kostol sv. Michala pochádzal z 11. - 12. storočia. Prvá zmienka o michalianskej farnosti je z roku 1248. Majiteľom kaštieľa a veľkej časti pozemkov bola v 17. až 19. storočí rodina grófa Szirmaya, potom grófa Péchyho a velkostatkára Gejzu Pulszkého. Prvý písomný záznam o škole pochádza z roku 1799 a je spojený s menom grófa Tomáša Szirmaya, ktorý ju zriadil. Dominantou blízkeho okolia Šarišských Michalian je Šarišský hrad s nadmorskou výškou 570 m, pochádzajúci z 13. storočia.

Súčasťou už spomínaného kaštieľa je aj baroková kaplnka, v ktorej sa od 28. novembra 1993 za pôsobenia o. Vojtecha Boháča slúžia sväté liturgie vo východnom obrade. Je zasvätená Povýšeniu Svätého Kríža.

Kaplnka je súčasťou starobylého kaštieľa. Jeho základy pamätajú časy tatárskeho pustošenia v roku 1241, keď panovník Belo IV. z obavy pred ďalšími vpádmi podporoval financiami šľachtu a veľmožov, aby stavali kamenné hrady, čo by Tatárom vzdorovali. V historickej šarišskej župe tak postavili asi 90 dedinských kúrií, kaštieľov a zámkov, medzi inými aj v Šarišských Michaľanoch. Tamojšiu stavbu neskôr upravili v renesančnom štýle, charakteristickom pre dedinské kaštiele východného Slovenska. Ku kaštieľu okolo roku 1736 pristavil gróf Tomáš Szimay nevelkú barokovú kaplnku sv. Kríža, v ktorej sa zachovali pozoruhodné nástenné malby. Najzaujímavejšie spomedzi nich je freska s nezvyčajným motívom ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Podobný motív je známy len z Francúzska.

Po obnovení jej interiéru sa dňa 12. decembra 1999 konala posviacka za účasti terajšieho emeritného biskupa Mons. Jána Hirku. Veriaci spolu so správcom farnosti o. Petrom Šturákom dali vyhotoviť nový oltár, žertvenník, veľký kríž, ikony, atd, aby priestor kaplnky bol miestom pre dôstojné liturgické slávenia.

Sväté liturgie sa konajú pravidelne v nedele, vo sviatky a tohto času aj 2x v týždni. Zúčastňujú sa ich veriaci západného obradu i východného obradu. V súčasnosti sa k východnému obradu hlási 155 veriacich.

O duchovné potreby veriacich sa v súčasnosti starajú: o. ThLic. MATOĽÁK Jaroslav - ako správca farnosti, kaplán farnosti a o. František Fedor - ako výpomocný duchovný vo farnosti Sabinov.