Evanjelista Lukáš krátko opisuje situáciu, keď Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. Dodáva však že:
A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.       

 Je zaujímavé, že náboženskí vodcovia na Ježiša nezaútočili hneď po tom, ako poprevracal stoly v chráme, hoci tým v Pánovom dome spôsobil veľký rozruch. Čo ich teda zastavilo? Prekvapivo sú to práve ľudia, ktorých považovali za bezmocných. Mnohí farizeji a saduceji - židovská náboženská elita - sa Ježiša stránili a kritizovali ho. No obyčajní, bežní a poväčšine chudobní ľudia vnímali pri Ježišovi prítomnosť Boha a prichádzali v zástupoch za ním. Ježišovo vášnivé vystúpenie ich nepohoršilo. Vlastne ich to potom k nemu ešte väčšmi priťahovalo. Práve títo ľudia spôsobili, že veľkňazi museli mlčať. Ježiš trhovisko premenil na „dom modlitby“(Lk 19, 46). Tým nám ukázal, ako by mali vyzerať aj naše domy modlitby. Samozrejme, že záleží na posvätných priestoroch, v ktorých sa zhromažďujeme. Mali by byť totiž hodné Pána! No ešte dôležitejšie než budova, v ktorej uctievame Boha, sú srdcia, ktoré si do nej prinášame. Je správne skrášľovať naše chrámy, no mali by sme pamätať na jednu vec: radostná bohoslužba či modlitba, v ktorej Boh nachádza zaľúbenie, sa môže uskutočniť aj mimo chrámu.

Maľby a sochy sú dôležité, ale atmosféra na danom mieste je najmocnejšia vtedy, keď tam ľudia prinesú obetu radostnej, vďačnej a láskyplnej chvály. A to môže robiť každý z nás. Prispejme k atmosfére v našej kaplnke. Zhromaždime sa okolo Ježiša a visme na každom jeho slove.   Počúvajme ho cez Písmo, cez prikázania lásky, cez Cirkev.  Hlavne teraz, keď v čase predvianočného pôstu (filipovky) pripravujeme sa privítať Dieťa – Boha.                             

Pane, ďakujem ti, že nás pozývaš zhromažďovať sa okolo teba. Pomôž nám prichádzať k tebe so srdcom plným lásky.  
 (Upravená meditácia SMN)