Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som.“  (Jn 8, 28)

Keď Mojžiš vyzdvihol na púšti medeného hada, ľudia, ktorí sa naň pozreli, uvideli dve veci. Po prvé, uvideli názorné vyobrazenie svojich hriechov. Rovnako smrtonosné ako hady sú aj reptanie, obviňovanie a sťažovanie sa. Tieto postoje sa plazia pomedzi ľudí a hatia Božiu starostlivosť o nich. Po druhé, uzreli Božie milosrdenstvo. Ktokoľvek sa s vierou pozrel na tohto medeného hada, bol okamžite uzdravený. 
Aj my pri pohľade na kríž vyzdvihnutý od zeme vidíme jasnejšie Ježiša. Pri pohľade na kríž vidíme, že sme schopní zraňovať ľudí svojou ľahostajnosťou, sebectvom a pýchou. Vidíme, že sme občas ako Pilát, umývajúci si ruky od zodpovednosti za núdznych.
Alebo sme občas ako vojaci - keď zle zaobchádzame s ľuďmi, ktorých si nevážime. Alebo ako dav - keď sa nechávame strhnúť nejakým trendom alebo chvíľkovým pocitom a pohŕdame tými, ktorí tak nerobia. Sme ako učeníci, ktorí utekajú pri prvom náznaku problémov. Alebo ako Ježišovi verní priatelia - bezmocní, zronení a ochromení strachom. Vidíme, že naše skutky spôsobili Ježišovi bolesť, ktorú prežíval visiac na kríži. To však nie je všetko. Pri pohľade na kríž vidíme aj Boha, ktorý sa stal človekom, pretože nás miluje. Vidíme, ako na každého z nás Ježiš hľadí plný nehy a súcitu. Počúvame jeho prísľub odpustenia a večného života, ktorý dáva všetkým, ktorí sa k nemu obrátia a budú konať pokánie. Vidíme Mesiáša, ktorý nás bezpodmienečne miluje, ktorý nás miluje dosť na to, aby zniesol a porazil nielen naše hriechy, ale aj samotnú smrť. V závere pôstneho obdobia, zamyslíme sa nad láskou a dobrotou nášho Boha !(Zdroj: SMN po úprave.)