Túžbou človeka je žiť večne. Teda, prirodzenou a zdravou túžbou človeka je žiť a odovzdávať život ďalej, ďalšiemu pokoleniu. Lebo tak to do Adama, praotca celého ľudstva, zakódoval Stvoriteľ, náš Otec Boh. Na potvrdenie toho, že Boh „ide v tom s nami“, je, že aj on splodil Syna, ktorý na tento svet prišiel s poslaním plniť vôľu Otca. Meno tohto muža je Ježiš, ale on sám sa nazýva i rôznymi inými menami – je Cestou, Pravdou, Životom, Synom človeka, Dobrým pastierom... tu hovorí o sebe ako o Chlebe života. Tým, čo sa našim ústam nikdy nepreje. A nikdy znamená nikdy, teda ani tu v živote v tele, ani tam, v živote po smrti. Nikdy.

Diablovo úlisné „nezomriete“, falošne prisľúbené prvým ľuďom za prekročenie Božej vôle nejesť zo stromu poznania, prišiel Ježiš dať na správnu mieru: náš odklon od Boha je riešiteľný len cez neho. Kto vidí Syna a verí v neho, bude žiť večne. Lebo pravda je taká, že posledný verdikt nad nami vyslovuje Boh podľa našej viery.
(Zdroj:Slovo+ upravené)