Pojem „môj
dom“,
o ktorom hovorí Ježiš,
keď
vyháňal predavačov
z chrámu,
môžeme chápať rozličným
spôsobom. Jeruzalemský chrám
bol vždy pokladaný za
Boží dom.
A Ježiš tieto
slová vyslovuje
aj pri vyčistení chrámu.
Pozrime sa, ako inak ešte môžeme pochopiť tieto
slová.
1/
Môj
dom bude domom modlitby.
Naše
rodiny sú súčasťou
Božieho domu. O každej rodine sa hovorí, že je „domácou
cirkvou“, že
je „Cirkvou
v malom“.
Každá rodina
vytvára jedinečné prostredie,
v ktorom môže každý osobitne
a zároveň všetci
spoločne rásť a
vzmáhať sa
vo svätosti. Je preto veľmi dôležité využiť na
to každú príležitosť -
spoločnú modlitbu
v rodine, čítanie Písma, prijímanie sviatostí, službu
chudobným.
2/ Môj
dom bude domom modlitby.
Širší okruh
Božieho ľudu - Cirkev - je tiež domom,
v ktorom prebýva Boh. Patria doň aj ľudia
z našej farnosti a ľudia, s ktorými spoločne slúžime v
nejakej oblasti. Oni všetci sú našimi
bratmi a sestrami, takže by sme im vždy mali preukazovať úctu,
akú si
zasluhujú. Aj keď možno
uprednostňujú inú spiritualitu
ako my, v Pánových očiach sú rovnako
vzácni. Modli sa teda s nimi a za nich. Pamätaj, že Boh chce
do svojho domu priviesť všetkých ľudí.
Preto sa ku každému, koho stretneš, správaj ako k
potenciálnemu „členovi
rodiny“!
3/Môj
dom bude domom modlitby.
Aj fyzická stavba,
do ktorej chodíne
na
svätú liturgiu,
je doslova Božím domom. Je to však viac než iba
obyčajná budova.
Je to sväté miesto,
kde sa môžeme stretnúť s
Ježišom prítomným v Eucharistii; je to posvätné miesto,
na ktorom k nám Ježiš prichádza
pod spôsobom chleba a vína.
Náš
chrám
nemusí patriť medzi
tie najhonosnejšie, no nech vyzerá akokoľvek
a nech je kdekoľvek, Ježiš je
v ňom vždy prítomný. Nikdy tento úžasný dar
neignorujme
!
Poďakujme
dnes Ježišovi za všetky tieto možnosti prežívania jeho
prítomnosti. Kiežby sme si všetci vysoko vážili a cenili
každý „dom
modlitby“,
ktorý nám
Kristus dáva!
Pane, ďakujem
ti, že prichádzaš a
prebývaš so
mnou!