Sviatok Narodenia Pána je vyvrcholením týždňov príprav a očakávania. Celá tá sviatočná atmosféra - slávnostná liturgia, výnimočné jedlá, rodinné návštevy - je úžasná.
Potom sa to však skončí. Život sa opäť vráti do starých koľají a plynie monotónne ďalej. Aj Mária prežívala niečo podobné. Zjavil sa jej archanjel Gabriel a zvestoval jej narodenie Pána. Lukáš však už ledá, že „anjel potom od nej odišiel“ (Lk 1, 38). Mária ešte zrejme nejaký čas prežívala bázeň a úžas, no chtiac-nechtiac sa musela aj ona vrátiť k obyčajnému každodennému životu. S tým, čo vedela, musela aj ďalej normálne variť, upratovať, ťahať vodu z dedinskej studne, prať. Áno, Boh v nej vykonal nezabudnuteľné veci, no svet sa neúprosne točil ďalej.

Anjel od Márie síce odišiel, no ona na jeho posolstvo nezabudla. Určite premýšľala o tom, čo znamená, že je „milosti plná“ a že „ju moc Najvyššieho zatieni“ (Lk 1, 28. 35). Určite neustále myslela na dieťa, ktoré má porodiť, a ktoré bude „sväté a bude Boží Syn“ (Lk 1, 35). Mária prijala Božie slová bez výhrad. Teraz nastal čas, aby v nej tieto slová rástli a formovali jej srdce; rovnako ako sa v jej lone formovalo a rástlo zvestované Božie dieťa.
Skúsme to aj my! Takmer tri týždne sa už intenzívne pripravujeme na Vianoce. Možno sa Boh prihovára aj tebe alebo ťa v srdci nabáda, aby si vykročil určitým smerom. Možno v tebe rastie jeho slovo, no zatiaľ sa akoby nič nedeje. Máme však ešte štyri dni pripravného obdobia - a po nich celé Vianoce!
A potom čo? No nič; život sa vráti do normálu. Podobne ako Mária, aj ty sa však môžeš vracať do prežitých chvíľ a premýšľať o nich. Napíš si všetko, čo ti v tejto súvislosti zíde na um, najmä to, ako Boh teraz v tvojom živote konal: možno prežívaš viac pokoja počas svätej liturgie alebo sa ti darí lepšie odmietať pokušenia; možno ťa oslovil určitý verš z Písma alebo si sa začal viac modliť na nejaký úmysel. Potom, keď nastanú „všedné dni“, môžeš nad týmto všetkým premýšľať a nechať v sebe Ježiša ďalej rásť.  (upravené SMN)