Žijeme v čase celosvetovej pandémie.Iste mnohých napadne myšlienka, prečo to Boh na nás  dopustil.
Veď sme veriaci, sme Božie deti, žijeme podľa Božích prikázaní a pod. Prečo ?
Už v staroveku bola častou námietkou voči Bohu problematika zla, jednoducho že sa zlé veci často stávajú dobrým ľuďom. Prečo tomu Boh nezabráni?
Starovekí cirkevní otcovia túto neľahkú otázku dávali do súvisu s Božou prozreteľnosťou. Ich postoj sumarizuje Katechizmus Katolíckej cirkvi: „To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom. Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro cestami, ktoré budeme úplne poznať až vo večnom živote“ (KKC 324).
Inými slovami, Boh dopúšťa zlo preto, lebo ho vie zakomponovať do svojho plánu, aby z toho nakoniec vzišlo definitívne dobro. My to zoči-voči nešťastiu a zdanlivej nezmyselnosti nevidíme, ale Boh vidí ďalej než my. On je režisér, ktorý všetko vedie ku skvelému koncu.
Najznámejší príklad zo Starého zákona, ako Boh vie aj zo zla vyťažiť dobro, je príbeh Jozefa Egyptského, ktorého bratia predali do otroctva (porov. Gn 37, 18 - 36). Bolo to zlo, ktoré na ňom spáchali, no nakoniec Boh toto zlo využil v prospech záchrany Jozefových bratov, ktorí by inak pomreli hladom. 
Najväčšie zlo, ktoré ľudstvo spáchalo, je potupná smrť Božieho Syna. Každý svojimi hriechmi máme na nej podiel. Boh mohol zabrániť potupnej smrti, ale neurobil to. Ježiš podstúpil ponižujúcu smrť, aby nás spasil, a tak sa z tohto najväčšieho zla stalo najväčšie dobro, a preto veľkonočná liturgia môže aj prvý hriech našich prarodičov ospevovať ako „felix culpa – šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ“.        Boh má všetko v rukách, on bude mať posledné slovo, on vie všetko obrátiť na dobro a všetkému dať zmysel. Lebo on sám je zmysel všetkého: zmyslom stvorenia, zmyslom života i smrti.
Panna Mária nestrácala dôveru v Boha ani vtedy, keď pod krížom čelila najväčšiemu zlu v svojom živote - nezmyselnému utrpeniu a smrti svojho Syna. Dôvera v Boha jej dávala silu, aby obstála v tomto ťažkom okamihu s nádejou, že keď to Boh dopustil, má to nejaký zmysel a ten sa raz stane zrejmým. Stalo sa, keď Ježiš vstal z mŕtvych.
Čím viac človek dôveruje Bohu a jeho prozreteľnosti, tým viac sa stáva prozreteľnejším a vie v svojom živote urobiť správne voľby a kroky, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ako nezmyselné a nešťastné rozhodnutia, no nakoniec sa ukážu ako správne a stanú sa požehnaním.
(úprava KN č.15/16)