Kde je nebo? obyčajne ukazujeme prstom hore. Tak isto ukazujú prstom hore aj ľudia na južnej pologuli Zeme. Lenže smer je opačný. Teda ? V
otázke neba zrejme nie je rozhodujúci smer, ale smerovanie. Kresťan
má mať srdce upriamené k nebu, ale oči nech hľadia na zem, ktorú
sme dostali ako dar, aby sme na nej žili svoj život, ale aj ako
poslanie, aby sme tu konali misiu… Potrebujeme aj nebo nad hlavou,
ale aj zem pod nohami. Keby nám jedno z toho chýbalo, bolo by s
nami zle… Otázka
neba teda nie je otázkou smeru, ale nasmerovanie. Máme byť
nasmerovaní smerom hore… Dvíhať sa z hriechu, špiny a ľudskej
biedy… Byť stále vyššie a vyššie… Zušľachťovať seba,
svoju osobnosť… To dobré v nás nech je stále lepšie. Dary a
talenty, ktoré sme dostali, nech sa rozvíjajú a stále lepšie
slúžia dobru… Náš depozitovaný kapitál v nebi tak bude stále
narastať… v nebi, tam, kde „ich neničí ani moľ, ani hrdza,
ani zlodeji sa tam nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad,
tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6, 20-21)