Vo svojom živote nemôžeme urobiť nič múdrejšie a lepšie, než sa s úplnou dôverou odovzdať Bohu. Tak to urobila Panna Mária a učí to aj nás. Dá sa povedať, že pravá mariánska úcta spočíva v nasledovaní Panny Márie v jej dôvere a odovzdanosti Bohu.

Náš problém nedôvery voči Bohu často súvisí s dvomi základnými otázkami: s problematikou zla a slobody. Bojíme sa dôverovať Bohu, lebo sa obávame, že to dopadne zle a budeme sklamaní. Druhá námietka zase spočíva v tom, že ak sa s dôverou odovzdáme Bohu, tak potom prídeme o svoju slobodu. Pozrime sa na obe námietky bližšie.

Problém zla

Už v staroveku bola častou námietkou voči Bohu problematika zla, jednoducho že sa zlé veci často stávajú dobrým ľuďom. Prečo tomu Boh nezabráni?

Starovekí cirkevní otcovia túto neľahkú otázku dávali do súvisu s Božou prozreteľnosťou. Ich postoj sumarizuje Katechizmus Katolíckej cirkvi: „To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom. Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro cestami, ktoré budeme úplne poznať až vo večnom živote“ (KKC 324).

Strata slobody ?
Druhá námietka voči prijatiu Božej vôle spočíva v tom, že ak sa s dôverou oddáme Bohu, obmedzí to našu slobodu a staneme sa takpovediac „Božou bábkou“. Na príklade Panny Márie si opäť môžeme uvedomiť, že je to neopodstatnená námietka. Nič si tak Boh nectí ako ľudskú slobodu. Boh nás stvoril na svoj obraz a podobu, teda ako slobodné bytosti (porov. KKC 1712).
(skrétené KN)