Včerajšia  nedeľa (2. po Pasche – o Tomášovi – sviatok Božieho milosrdenstva) patrí medzi tie viac krásne.

       Evanjeliový príbeh nedele hovorí o Ježišovom vzkriesení. Zvlášť sú tu spomínané Ježišovo rany, ktoré ostávajú trvalou súčasťou Ježišovho tela. Pán Ježiš ukázal učeníkom ruky a bok..

       A potom Pán Ježiš vyzval Tomáša, aby sa dotkol jeho rán a vložil svoju ruku do jeho boku

       V duchovnom význame Kristove rany sú bránou, cez ktorú sa stretávame s Bohom. Sú trvalým znakom jeho lásky.

       Keďže v úryvku sa nespomína Tomášova reakcia, vždy sa pýtam, či sa skutočne dotkol Krista. Jeho spontánne vyznanie „Pán môj a Boh môj“ - to je jeho osobné vyznanie. Tomáš nehovorí „Ty si Pán a Boh“, alebo „Ty si náš Pán a Boh“, ale dvakrát používa - „môj“. Boží Syn vyviedol Tomáša z jeho vlastnej uzavretosti, ktorá je silnejšia, než zatvorené dvere miestnosti.

       Meno „Tomáš“ v aramejčine znamená „dvojča“, čo vyjadruje aj jeho grécke pomenovanie Didymus. Sväté písmo však neuvádza, kto bol jeho dvojčaťom. Opäť môžeme toto označenie vnímať duchovne. Každý môžeme byť „dvojčaťom“ Tomáša aj v tom, že aj nás vzkriesený Pán pozýva: „Pozri moje rany, vlož svoju ruku... a nebuď neveriaci, ale veriaci.“ Podobne ako Tomáš aj my urobme osobné vyznanie viery v jeho lásku a milosrdenstvo a buďme jeho zvestovateľmi.
(autor o.M.Mojžiš)