Stalo sa nešťastie v supermarkete. Veľa zranených, no najťažšie
matka päťročného Jurka. Našťastie nebol s ňou na nákup,
ale nechala ho doma pri tete. V nemocnici lekári dlho bojovali
o jej záchranu. Po čase podarilo sa im jej stav stabilizovať. Doma
Jurko netrpezlivo očakával mamku. „Kde je moja mamička, prečo
už nejde domov ?“ pýta sa svojej tety. Teta, ktorá už
o nešťastí vie, vyhýbavo odpovedá. Nakoniec musí ísť
s pravdou von. „Mamička je v nemocnici, pôjdeme
k nej“. Pooblieka Jurka a poberú sa do nemocnice. Jurko
dnu nesmie ísť, lebo mamička leží na ARO. Vchádza len teta,
Jurko čaká. Sleduje však kade ide teta a vo vhodnom čase
vkĺzne dnu. Keď sa teta vráti, nenájde Jurka na svojom mieste.
Je nespokojná.Jurko je už pri mamičke. Izba je
prázdna. Mamka leží na lôžku, prístroje okolo nej a mamka
sa nehýbe. Zbadá jej ruku, chytí ju oboma rúčkami, pritisne
ne ňu svoje ústočká a vraví: „Mamička, moja mamička,
vstaň, poď domov, ja ťa mám rád.“
Vchádza
lekár so sestrou. Prekvapený: „Chlapček, čo tu robíš ?“
„To je moja mamička.“ vraví. „Ale tu nemôžeš byť, deti
tu nesmú, kto ťa pustil?“ Jurko opakuje: „To je moja mamička,
moja mamička.“ Lekár požiada sestru, aby Jurka vyviedla von. On
Ide skontrolovať stav pacientky. S údivom zisťuje, že tlak
i teplota sa zlepšili, ba aj lepšie reaguje na podnety
lekára. Je to možné?
Svitá
mu. Rýchlo volá späť Jurka, ktorý nechce sa dať vyviesť von
z nemocnice. „Jurko, môžeš tu ostať pri svojej mamičke
a rozprávaj sa s ňou. Hovor jej, že ju máš rád
a rozprávaj jej veľa, veľa. Ona ťa počuje, len nemôže
ešte rozprávať.“
Jurko
ostal celý deň. Mamička sa začala usmievať na neho, hladila po
hlavičke, ba vyslovila aj jeho meno. Na druhý deň sa jej stav
natoľko zlepšil, že ju preložili na inú izbu a Jurko mohol
prichádzať s tetou každý deň k mamke.
Stal
sa zázrak ! O týždeň mamička opúšťala úplne zdravá
nemocnicu a po jej boku kráča natešený Jurko. Jeho rúčka
je v maminej tak silne zovretá, akoby už nikdy nemali byť
ich ruky oddelené.Aký to bol zázrak ? Zázrak lásky !Lebo
: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha
Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim 5,5)
