Posväcujúca
milosť –
žriedlo nášho vnútorného života – nás činí
naozaj Božími dietkami, lebo je účasťou na Božej prirodzenosti.
My nemôžeme byť prirodzení synovia Boží ako Slovo, ale sme nimi
skutočne milosťou a prijatím za synov.
Keď
človek prijme nejaké dieťa za svoje, vnútorne ho nepremení, iba
ho vyhlási za svojho dediča. Kým Boh, milujúc nás ako prijatých
synov, pretvára nás, oživuje nás vnútorne účasťou na svojom
vlastnom, Božom živote.
Réginald
Marie Garrigou-Lagrange OP – K Bohu