V každej sv. liturgii obnovuje osobný Boh-človek to, čo učinil pri poslednej večeri a na kríži. Sv. liturgia je vskutku a v pravde nič iné ako skutočné obnovenie poslednej večere a obety Ježišovej na kríži. Čo sa pri poslednej večeri a na Golgote pred viac než osemnásť storočiami raz stalo, teraz sa stáva každý deň na celom svete v každej sv. liturgii.

Ježiš Kristus v nej prináša seba, svoje božstvo i človečenstvo so všetkými svojimi zásluhami na obetu svojmu nebeskému Otcovi, aby nám, ako to učí Tridentský koncil (Sed. 22. hl. 1 a 2), skrze ňu v hojnej miere privlastnil ovocie svojej obety na kríži.
P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí