Obeta
na oltári je podľa svojej prirodzenosti a určenia živým
opakovaním a neprestajným privlastňovaním obety na kríži. Preto
ona túto nezatieňuje, ale tým viac ju stavia do čistého,
najjasnejšieho svetla. Lebo o potrebe milosti, požehnania a
spásonosnosti krvavej vykupiteľskej obety skutočne niet
významnejšieho svedectva, ako svedectva ustavičného slávenia
eucharistickej obety. Pri oltári totiž milióny naberajú a pijú z
prameňa milosti obety na kríži bez toho, žeby jeho spásonosné
vody vysychali alebo sa čo i len umenšovali.
Ak
prehorká obeta Kristovej smrti na kríži má byť do našej mysle
mimoriadne hlboko vštepená a má žiť v našej pamäti i v našom
srdci bezo zmeny, tak čím by sa to dalo ľahšie a istejšie
docieliť, ako ustavičným slávením eucharistie, pri ktorej sa nám
mystickým vyliatím krvi živo a dojímavo predstavuje pred oči a v
istom zmysle obnovuje krvavá obeta smrti so všetkým jej
požehnaním? Kde býva nábožnosť k utrpeniu a smrti Pána Ježiša
vyššie ctená a horlivejšie pestovaná, kde láska ku krížu a
Ukrižovanému je silnejšie osvedčovaná a vrúcnejšie konaná,
ako v lone katolíckej Cirkvi, v ktorej sa na tisícich oltároch
každodenne krvavá Kristova smrť nekrvavo slávi, tajomne ohlasuje
a ustavične pripomína?
Každý
oltár je mystickou Kalváriou, na vrchu ktorej veje zástava kríža
a pohliadnutie na ňu vážne otrasie veriacou dušou, ona vstúpi do
seba a zvolá: „Lásku moju ukrižovali!“ Vezmite a odstráňte
obetu na oltári a skôr alebo neskôr v nedohľadne zmizne i veľká
obeta zmierenia, ktorá bola obetovaná na Golgote, a zároveň do
viac alebo menej poľutovaniahodného zabudnutia upadne i osoba a
veľké dielo Vykupiteľa.
P.
Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň
všetkých milostí
