Podľa
čoho poznať, či máme túto dôležitú cnosť – cnosť, bez
ktorej celá naša nábožnosť by bola
divadlom?
1.
Osoba, ktorá miluje, nevie čo je to pýcha, nechce panovať nad
inými, nekritizuje konanie iných, nehovorí o ich správaní,
nevyvyšuje sa a iných považuje za lepších od seba, nezlostí sa,
keď je niekto viac ocenený ako ona. Keď ňou pohŕdajú, nesužuje
sa, ale myslí si, že si zasluhuje ešte väčšie pohŕdanie.
Osoba, ktorá má v srdci lásku, nezarmucuje iných, lebo láska je
kráľovský plášť, ktorý zakrýva omyly spolubratov.
2.
Človek, ktorý miluje, trpezlivo a odovzdane prijíma chorobu,
nešťastia a všetky ťažkosti, lebo pamätá, že je hriešnikom a
život na zemi nie je večný. Jób, vyhodený na smetisko, je
spokojný a nezúfa, lebo v jeho srdci je láska Božia (porov. Jób
2,8). Tobiáš ranený slepotou nestráca pokoj duše, lebo vie, že
svojím utrpením plní vôľu Božiu a pričiňuje sa o Jeho slávu
(porov. Tob 2,11).
Sv.
Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu
