Na ostrove Madagaskar je v obľube táto legenda: Na začiatku, keď Pán Boh rozdeľoval zem, zavolal k sebe všetky národy. Keď už všetci odišli, poslední prišli – ako vždy – Malgaši. Pán Boh im trochu sklamaný povedal: „Ja som už predsa celú zem rozdal a vy ste tu neboli. Už vám nemám čo dať.“ Malgaši sa teda vrátili domov a povedali si: „Pán Boh nám síce nič nedal, ale tak nás milo prijal, porozprával sa s nami a bolo vidieť, že mu je to všetko ľúto. Mali by sme sa vrátiť a poďakovať mu.“ Podľa svojho zvyku vzali ryžu a kurča, prišli k Pánu Bohu, predložili to pred neho a hovorili: „Ďakujeme ti, Pane, že si nás tak milo prijal. Aj keď si už pre nás nič nemal, chceme sa ti poďakovať.“ A chystali sa odísť. Pán Boh zostal zaskočený: „To predsa nie je možné! Toľkým národom som dal krásnu a veľkú zem, no nikto sa nevrátil poďakovať. A títo ľudia, čo nič odo mňa nedostali, sa vrátili a poďakovali. Vtedy sa Pán Boh rozhodol, že im dá svoj vlastný ostrov a odsťahoval sa do neba.   Iste táto milá legenda zrodila sa v úprimných srdciach ľudu, ktorý vie sa poďakovať za všetky drobné dary svojmu Bohu, keď za nič iné, tak za milý úsmev. Tento príklad sa opakuje v našich životoch, v žití ľudstva, veľmi často. Sú ľudia, ktorí neopomenú ďakovať Pánu Bohu za všetko, čo od neho dostali (áno aj za chorobu) a iní oplývajúci veľkými darmi (bohatstvom) si na neho ani nespomenú.Väčšina našich otcov a matiek začínali svoje všetky práce so vzývaním Boha o pomoc a končili ich s vrúcnym poďakovaním. Či to boli práce doma, či na poli, meno Božie mali stále na perách.Porozmýšľajme, čo sme od Pána Boha dostali – my sami, naša rodina, naša cirkev, naša spoločnosť, naša vlasť. Boli to veci dobré i zlé. Ale len v našom ľudskom ponímaní. Všetko, čo od Boha prijmeme odovzdane, slúži k nášmu dobru. Môže dobrý otec dávať svojím deťom zlé veci ? V Písme Pán Ježiš hovorí: „ Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? (Lk 11,11-12). Možno nás Pán obdaril radostnou udalosťou v rodine, v osobnom živote, možno nás navštívil chorobou, nešťastím, rôznou nepríjemnosťou. Za všetok ten čas i nečas buď Bohu chvála. On vie prečo to dáva ,alebo dopúšťa. Len pre naše dobro.