Odborníci tvrdia, že každá negatívna poznámka si na vyváženie vyžaduje päť pozitívnych poznámok. Z toho vyplýva, že je oveľa ľahšie človeka znechutiť, ako povzbudiť.
V evanjeliách je veľa príkladov o tom, ako Ježiš povzbudzuje ľudí. 
Po tom, čo zákonník správne odpovedal na otázku, ktoré prikázanie je najväčšie, Ježiš ho pochválil: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (Mk 12, 34). Predstav si, ako sa musel ten zákonník potom cítiť! 
Keď Peter vyznal, že Ježiš je Kristus, Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov“ (Mt 16, 17). Len si pomysli, ako to muselo v Petrovi posilniť jeho túžbu nasledovať Ježiša. 
Ježiš povedal aj cudzoložnici: „Ani ja ťa neodsudzujem.“ Dokážeš si asi predstaviť, ako ju tieto jeho slová posilnili, aby „išla a viac nehrešila“ (Jn 8, 11)! 
A povzbudenie neustalo, ani keď sa Ježiš vrátil k Otcovi. Sľúbil, že nám pošle Ducha Svätého ako Tešiteľa (Jn 14, 26). Výraz Parakleitos pochádza z toho istého gréckeho výrazu pre povzbudenie, útechu, ktorý Pavol používa v Druhom liste ku Korinťanom ( 1, 1 - 7
Jedným z dôvodov, prečo Pavol tak zdôrazňuje úlohu Ducha Svätého ako Tešiteľa, bolo, že písal kresťanom v ťažkostiach. Chcel, aby vedeli, že Duch Svätý im pomôže uchovať si nádej a zostať pri Pánovi aj počas ťažkých skúšok. Chcel im povedať, že Duch Svätý ich môže učiť aj v tomto čase, aby mohli potom aj oni povzbudzovať a tešiť iných. 
Duch Svätý chce povzbudiť aj nás. Keď sa cítime na dne, pozdvihne nám ducha. Keď pochybujeme, či naše úsilie prináša ovocie, dokáže nám , ako veľmi sme sa už zmenili a zlepšili. A aj vtedy, keď sa nám darí a konáme dobro, povzbudzuje nás a nabáda, aby sme v ňom pokračovali. 
Boh je na našej strane. Neustále koná a ponúka nám povzbudenie a útechu.

Pýtajme sa každý sám: Duchu Svätý, v čom ma chceš dnes povzbudiť?     
(zdroj: časopis SMN-upravené)