Naša vlasť 15. septembra slávi Pannu Máriu Sedembolestnú, svoju patrónku, ale existuje aj pobožnosť, o ktorej vie asi len málokto, a to pobožnosť alebo ruženec k sedemradostnej Panne Márii. Je známy aj pod menom Františkanský ruženec.
Fantiškánsky
(sedemradostný) ruženec má svoj pôvod v legende, podľa ktorej
istý nábožný mladík zdobil denne kvetmi obraz Panny Márie. Keď
vstúpil do noviciátu, nemohol to ďalej vykonávať. Vo svojej
prostote si myslel, že ho Panna Mária zbaví svojej lásky a veľmi
tým trpel. Avšak Matka Božia sa mu zjavila, potvrdila jeho
povolanie do Rádu a žiadala, aby jej miesto kvetín denne obetoval
72 Zdravasov rozdelených na desiatky (v zmysle kresťanskej
tradície, podľa ktorej sa Panna Mária dožila 72 rokov) a aby pri
nich rozjímal
o jej siedmich radostiach. Stalo sa to okolo roku
1420. Táto pobožnosť sa rýchlo rozšírila po celom
františkánskom svete, najmä zásluhou sv. Jána Kapistránskeho. Modlil sa ho aj sv. Bonaventura.
Tajomstva tohto ruženca sú: 1. Zvestovanie 2. Navštívenie Alžbety 3. Narodenie Ježiša 4. Poklona troch mudrcov 5. Nájdenie Ježiša v chráme 6. Ježišovo Zmŕtvychvstanie 7. Nanebovzatie a/alebo korunovanie Panny Márie za Kráľovnú neba.Pokúsime sa ho pomodliť v niektoré dni októbra.