Gréckokatolícka cirkev farnosť Sabinov filiálka Šar. Michaľany

„Pri vzkriesení sa ľudia nebudú ženiť, ani vydávať, ale budú ako Boží anjeli.“ Tieto slová povedal Pán Ježiš Kristus Saducejom. Týmito slovami potvrdzuje, že po súdnom dni a po všeobecnom vzkriesení ľudí, budú vyvolení a spravodliví podobní svätým anjelom. Z toho plynie, že ako Boh stvoril anjelov, aby večne požívali jeho Božstvo i nesmiernu dobrotu, tak pre ten istý cieľ určil aj ľudské pokolenie.

A tak sa v Nebeskom kráľovstve vytvára z anjelov a vyvolených ľudí !cid_f3b5c7a@multimail_1.gif

jedna dokonalá a úplná víťazná Cirkev. Ako z jednotlivých anjelských chórov niektorí padli, tak zase do jednotlivých anjelských rádov a chórov budú dosadení niektorí vyvolení ľudia, aby takto vyplnili miesta po padlých anjeloch; tak to učí svätý Gregor v homílii o anjeloch

Donýz Kartuzián – O posledných veciach človeka: Smrť, Boží súd, Peklo a Nebo

Čo hovorí Písmo o boháčoch ?

Nič sme si nepriniestli a nič si ani nemôžeme odniesť. Uspokojme sa s tým,

že máme čo jesť a čo si obliecť. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie.(1Tim 6, 4-12)

Svätý Pavol upozorňuje, že si treba dávať pozor na to, aby sme neupadli do škodlivých túžob, zvlášť túžby zbohatnúť (pozri 1 Tim 6, 9). Žalm 49 nám potom pripomína, že nemáme závidieť, keď niekto iný bohatne, „lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou“ (49, 18). Napokon v evanjeliu počúvame o ženách, ktoré Ježišovi a jeho učeníkom „vypomáhali zo svojich prostriedkov“ (Lk 8, 3). Vo svetle dnešných čítaní sa teda pozrime na to, ako premýšľame o peniazoch. Pavlova rada Timotejovi poukazuje na hlavný problém. Podľa Pavla problém spočíva v našich túžbach. Keď ho varuje pred pokušeniami a následkami túžby „zbohatnúť“ (1 Tim 6, 9), používa pritom grécke slovo plouteo. No to neznamená túžiť len po finančnom zabezpečení; znamená to túžiť po prebytočnej hojnosti a po tých najlepších veciach, ktoré sa dajú kúpiť za peniaze. Neznamená to chcieť len to, čo potrebujeme; znamená to túžiť po niečom, čo má niekto iný. Žalm prináša akoby protilátku na tieto nezriadené túžby. Hovorí nám, že pohľad na to, že niekto zbohatol, by nás nemal rozrušovať alebo nás viesť k snahe získať viac pre seba. Bohatí sa môžu chvastať svojím „nadmerným bohatstvom“ (Ž 49, 7), no budú sklamaní. Prečo? Pretože materiálne bohatstvo je dočasné. Po smrti si ho nevezmeme so sebou (49, 18) a určite nás nespasí (49, 8 – 9). Dnešné evanjelium nám ukazuje príklad toho, ako vyzerá zdravý postoj k peniazom. Ženy, ktoré podporovali Ježiša, boli bohaté; určite mali veľké množstvo „prostriedkov“ (Lk 8, 3). No štedrosť, s akou sa delili o Božie dary, ukazuje, že sa nesnažili získať viac peňazí len preto, aby ich mali viac (8, 3). Tým, že sa o peniaze delili a používali ich na podporu Ježiša a jeho služby, ukázali, že ich brali ako nástroj. Čo myslíš, ako Boh chce, aby si premýšľal o peniazoch? Spomeň si, že si ich nemôžeš vziať so sebou. Buď teda spokojný s tým, čo máš, a buď čo najštedrejší.

„Pane, chcem uvažovať o peniazoch tak, ako o nich uvažuješ ty!“

Svätá liturgia prevyšuje všetky modlitby

Keby sa niekto nábožne pomodlil mnoho ružencov a obetoval ich Kristu Pánu a jeho blahoslavenej matke a keby sa niekto iný na jedinej svätej omši zúčastnil a Bohu všemohúcemu ju obetoval, bezpochyby by obaja obetovali príjemný dar a zaslúžili by si veľkú odplatu.

A čo myslíš, ktorý z týchto dvoch by Bohu priniesol cennejší dar a zaslúžil by si tak i väčšiu odplatu? Bez akýchkoľvek pochybností by ten druhý obetoval nepomerne cennejší dar, a zaslúžil by si tak omnoho väčšiu odplatu.

Lebo čo daruje ten, kto obetuje mnoho ružencov? Obetuje síce presväté modlitby pochádzajúce od samotného Boha. Ale tieto modlitby, akokoľvek nábožne prednášané, sú predsa len modlitbami ľudí, a preto zostávajú vždy darmi nedokonalými. Ale čo prináša Pánu Bohu ten, kto mu obetuje svätú omšu?

Prináša ako obetu samotné nadprirodzené dary, ba najdokonalejšie, najvznešenejšie, najbožskejšie. Obetuje Telo Kristovo, obetuje Krv Kristovu, slzy Kristove, smrť Kristovu a všetky Kristove zásluhy.

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

Nie je voľba

Slava Isusu Christu ! – Slava vo viki!

Ľudia v Nebi budú ako anjeli

Zlí kresťania trpia v Pekle viac ako neveriaci.

Svätá liturgia prevyšuje všetky modlitby

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV