|
Vianočný pozdrav |
 | |
|
   Milí návštevníci našej stránky !
V úvode nášho pozdravu by sme chceli Vás osloviť výrokmi sv. Otca Františka v katechéze 19.12. t.r. Ústrednou myšlienkou tejto katechézy bola výzva: Nezosveštujme Vianoce.
Aké
darčeky a prekvapenia sa páčia Bohu? – položil otázku Svätý Otec.
Všetkých pozval nahliadnuť do dejín spásy a objaviť Boží vkus
cez udalosti prvých Vianoc. V katechéze priblížil celý rad Božích
prekvapení v životoch Márie a Jozefa. Najväčším
vianočným prekvapením je to, že „Najvyšší je malé bábätko“, „Božie
Slovo je nemluvňa“, neschopné hovoriť, zdôraznil pápež František:„Vianoce
sú oslavou neslýchaných vecí Božích, alebo lepšie povedané, oslavou
neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše očakávania. Mať
Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba.“
My prajeme všetkým návštevníkom našej stránky a všetkým veriacim obidvoch obradov práve to, aby sme vedeli prijať prekvapenie Neba, prekvapenie nášho milujúceho Boha, ktorý vo svojom Synovi našiel spôsob vrátiť nám stratený Raj.
Christos raždajetsja - Slavite Jeho ! Ak Vianoce zostanú len pekným tradičným sviatkom, kde sme v centre my
a nie On, bude to premárnená príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme
Vianoce!“ - varoval Svätý Otec.
- -
Prinášame plné znenie katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii v stredu 19. decembra v Aule Pavla VI. vo Vatikáne.
Úvodom ku katechéze bolo čítanie z Jánovho evanjelia: «Pravé svetlo,
ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet
povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a
vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími
deťmi: tým, čo uverili v jeho meno» (Jn 1,9-12).
Katechéza pápeža Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
O šesť dní budú Vianoce. Stromčeky, ozdoby a svetielka nám všade
pripomínajú, že aj tento rok bude oslava. Reklamná mašinéria pozýva
k tomu, aby sme si vymieňali vždy nové darčeky s cieľom chystať si
prekvapenia. Kladiem si však otázku: je toto oslava, ktorá sa páči Bohu?
Aké Vianoce by chcel on, aké dary a aké prekvapenia?
Pozrime sa na prvé Vianoce v dejinách, aby sme odhalili, čo sa páči
Bohu. Tie prvé Vianoce v dejinách boli plné prekvapení. Počnúc Máriou,
ktorá bola snúbenicou Jozefa: prichádza anjel a mení jej život. Ako
panna bude zároveň aj matkou. Pokračuje to Jozefom, povolaným byť otcom
dieťaťa bez toho, aby ho splodil.
Dieťaťa, ktoré – ako náhly zvrat deja – prichádza v tom najnevhodnejšom
momente, čiže keď boli Mária a Jozef zasnúbení a podľa Zákona nemohli
spolu žiť. Tvárou v tvár škandálu, zdravý rozum vtedajších čias pozýval
Jozefa k tomu, aby zavrhol Máriu a zachránil si svoje dobré meno, avšak
on, ktorý na to mal dokonca právo, prekvapuje: aby neuškodil Márii,
zamýšľa ju prepustiť potajomky, a to za cenu straty vlastnej reputácie.
Je tu aj ďalšie prekvapenie: Boh mu vo sne mení plány a žiada ho, aby
Máriu prijal k sebe. Po Ježišovom narodení, keď už Jozef mal s rodinou
svoje plány, opäť vo sne dostáva pokyn vstať a ísť do Egypta. Skrátka,
Vianoce prinášajú neočakávané životné zmeny. A ak chceme prežívať
Vianoce, musíme si otvoriť srdce a byť pripravení na prekvapenia, čiže
na neočakávanú životnú zmenu.
Avšak tá najväčšia zmena prichádza v noci Pánovho narodenia: Najvyšší je
maličkým dieťatkom. Božie Slovo je nemluvniatkom, čo doslovne znamená
„neschopný hovoriť“. A tak sa Božie Slovo stáva „neschopným hovoriť“.
Privítať Spasiteľa neprišli najvyšší predstavitelia tých čias a toho
miesta, ani veľvyslanci. Boli to jednoduchí pastieri, ktorí, prekvapení
anjelmi pri práci za noci, sa bez otáľania ponáhľajú. Kto by to bol
očakával? Vianoce sú oslavou neslýchaných Božích vecí, alebo lepšie
povedané, oslavou neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše
očakávania.
Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba. Nemôžeme žiť
čisto pozemsky, keď Nebo prinieslo na svet svoje novosti. Vianoce
otvárajú novú epochu, kde sa život neprogramuje, ale sa daruje; kde sa
viac nežije pre seba, podľa vlastnej chuti, ale pre Boha; a s Bohom,
pretože od Vianoc je Boh tým „Bohom-s-nami“, ktorý žije s nami, ktorý
s nami kráča. Prežívať Vianoce znamená nechať sa otriasť ich prekvapivou
novosťou. Ježišovo narodenie neponúka upokojujúce sálanie krbu, ale
Božie zimomriavky, ktoré trasú dejinami. Vianoce sú víťazstvom pokory
nad aroganciou, jednoduchosti nad oplývaním, ticha nad hlukom, modlitby
nad „mojím časom“, Boha nad mojím ja.
Mať Vianoce znamená konať ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych,
a zostúpiť k tomu, kto nás potrebuje. Znamená to konať ako Mária:
dôverovať v poddajnosti Bohu, aj bez toho, aby sme chápali, čo urobí.
Mať Vianoce znamená konať tak, ako Jozef: vstať, aby sme uskutočnili to,
čo chce Boh, aj keď to nie je podľa našich plánov. Svätý Jozef je
prekvapivý: v evanjeliu nikdy neprehovorí, nie je tam ani jedno Jozefovo
slovo; a Pán k nemu hovorí v tichu, hovorí k nemu práve v spánku.
Vianoce znamenajú dať prednosť tichému hlasu Boha pred hrmotom
konzumizmu. Ak budeme vedieť zotrvať v tichu pred jasličkami, Vianoce
budú aj pre nás prekvapením, a nie už dávno videnou vecou. Zotrvať
v tichu pred jasličkami: toto je pozvanie k Vianociam. Vyhraď si trocha
času, choď k jasličkám a zotrvaj v tichu. A budeš cítiť a vidieť
prekvapenie.
Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať
prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným
tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená
príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce! Neodkladajme bokom
Oslávenca, ako vtedy, keď «prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho
neprijali» (Jn 1,11). Počnúc prvým adventným evanjeliom nás Pán vyzýva
bdieť, keď žiada, aby naše srdcia neoťaželi «obžerstvom» a «starosťami
o tento život» (Lk 21,34). V týchto dňoch sa naháňame, možno tak, ako
nikdy počas roku. Toto je však opak toho, čo chce Ježiš. Dávame to za
vinu mnohým veciam, ktoré nám napĺňajú dni, svetu, ktorý rýchlo beží.
A predsa, Ježiš nevinil svet, ale žiadal nás, aby sme sa nedali vláčiť,
aby sme celý čas bdeli a modlili sa (porov. v. 36).
Takže, budú to Vianoce, ak ako Jozef dáme priestor tichu; ak ako Mária,
povieme Bohu „Hľa, tu som“; ak ako Ježiš budeme nablízku tomu, kto je
sám; ak ako pastieri vyjdeme z našich ohrád, aby sme boli s Ježišom.
Budú to Vianoce, ak nájdeme svetlo v chudobnej betlehemskej jaskyni.
Nebudú to Vianoce, ak budeme hľadať žiarivé záblesky sveta, ak sa
naplníme darčekmi, obedmi a večerami, no nepomôžeme ani len jedinému
chudobnému, ktorý sa podobá Bohu, pretože na Vianoce Boh prišiel ako
chudobný.
Drahí bratia a sestry, prajem vám požehnané Vianoce, Vianoce bohaté na
Ježišove prekvapenia! Možno sa budú zdať prekvapeniami nepohodlnými, no
Bohu sa to páči takto. Ak sa ich chopíme, pripravíme sami sebe jedno
úžasné prekvapenie. Každý z nás má v srdci schopnosť prekvapiť sa.
Nechajme sa prekvapiť Ježišom počas týchto Vianoc.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Na generálnej audiencii prispelo k atmosfére radostného adventného
očakávania 400 spievajúcich Tirolčanov v tradičných poľovníckych odevoch
horských strelcov Tiroler Schützen, ktorí prišli v sprievode
innsbruckého biskupa Mons. Hermanna Glettlera. Prítomných bolo aj 600
talianskych skautov z benátskej oblasti Jesolo a Ca’ Savio, odkiaľ
pochádzajú tohtoročné vianočné symboly na Námestí sv. Petra: pieskový
betlehem a štíhly urastený smrek. Na stretnutie so Svätým Otcom prišli
aj deti z umeleckého súboru z ukrajinského Ľvova. V zaplnenej Aule Pavla
VI. ani tentoraz nechýbali pútnici zo Slovenska.
( TK KBS, RV jb, zk; ml ) 20181219026 | Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 372 x
[naspäť]
Ak Vianoce zostanú len pekným tradičným sviatkom, kde sme v centre my
a nie On, bude to premárnená príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme
Vianoce!“ - varoval Svätý Otec.
- -
Prinášame plné znenie katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii v stredu 19. decembra v Aule Pavla VI. vo Vatikáne.
Úvodom ku katechéze bolo čítanie z Jánovho evanjelia: «Pravé svetlo,
ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet
povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a
vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími
deťmi: tým, čo uverili v jeho meno» (Jn 1,9-12).
Katechéza pápeža Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
O šesť dní budú Vianoce. Stromčeky, ozdoby a svetielka nám všade
pripomínajú, že aj tento rok bude oslava. Reklamná mašinéria pozýva
k tomu, aby sme si vymieňali vždy nové darčeky s cieľom chystať si
prekvapenia. Kladiem si však otázku: je toto oslava, ktorá sa páči Bohu?
Aké Vianoce by chcel on, aké dary a aké prekvapenia?
Pozrime sa na prvé Vianoce v dejinách, aby sme odhalili, čo sa páči
Bohu. Tie prvé Vianoce v dejinách boli plné prekvapení. Počnúc Máriou,
ktorá bola snúbenicou Jozefa: prichádza anjel a mení jej život. Ako
panna bude zároveň aj matkou. Pokračuje to Jozefom, povolaným byť otcom
dieťaťa bez toho, aby ho splodil.
Dieťaťa, ktoré – ako náhly zvrat deja – prichádza v tom najnevhodnejšom
momente, čiže keď boli Mária a Jozef zasnúbení a podľa Zákona nemohli
spolu žiť. Tvárou v tvár škandálu, zdravý rozum vtedajších čias pozýval
Jozefa k tomu, aby zavrhol Máriu a zachránil si svoje dobré meno, avšak
on, ktorý na to mal dokonca právo, prekvapuje: aby neuškodil Márii,
zamýšľa ju prepustiť potajomky, a to za cenu straty vlastnej reputácie.
Je tu aj ďalšie prekvapenie: Boh mu vo sne mení plány a žiada ho, aby
Máriu prijal k sebe. Po Ježišovom narodení, keď už Jozef mal s rodinou
svoje plány, opäť vo sne dostáva pokyn vstať a ísť do Egypta. Skrátka,
Vianoce prinášajú neočakávané životné zmeny. A ak chceme prežívať
Vianoce, musíme si otvoriť srdce a byť pripravení na prekvapenia, čiže
na neočakávanú životnú zmenu.
Avšak tá najväčšia zmena prichádza v noci Pánovho narodenia: Najvyšší je
maličkým dieťatkom. Božie Slovo je nemluvniatkom, čo doslovne znamená
„neschopný hovoriť“. A tak sa Božie Slovo stáva „neschopným hovoriť“.
Privítať Spasiteľa neprišli najvyšší predstavitelia tých čias a toho
miesta, ani veľvyslanci. Boli to jednoduchí pastieri, ktorí, prekvapení
anjelmi pri práci za noci, sa bez otáľania ponáhľajú. Kto by to bol
očakával? Vianoce sú oslavou neslýchaných Božích vecí, alebo lepšie
povedané, oslavou neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše
očakávania.
Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba. Nemôžeme žiť
čisto pozemsky, keď Nebo prinieslo na svet svoje novosti. Vianoce
otvárajú novú epochu, kde sa život neprogramuje, ale sa daruje; kde sa
viac nežije pre seba, podľa vlastnej chuti, ale pre Boha; a s Bohom,
pretože od Vianoc je Boh tým „Bohom-s-nami“, ktorý žije s nami, ktorý
s nami kráča. Prežívať Vianoce znamená nechať sa otriasť ich prekvapivou
novosťou. Ježišovo narodenie neponúka upokojujúce sálanie krbu, ale
Božie zimomriavky, ktoré trasú dejinami. Vianoce sú víťazstvom pokory
nad aroganciou, jednoduchosti nad oplývaním, ticha nad hlukom, modlitby
nad „mojím časom“, Boha nad mojím ja.
Mať Vianoce znamená konať ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych,
a zostúpiť k tomu, kto nás potrebuje. Znamená to konať ako Mária:
dôverovať v poddajnosti Bohu, aj bez toho, aby sme chápali, čo urobí.
Mať Vianoce znamená konať tak, ako Jozef: vstať, aby sme uskutočnili to,
čo chce Boh, aj keď to nie je podľa našich plánov. Svätý Jozef je
prekvapivý: v evanjeliu nikdy neprehovorí, nie je tam ani jedno Jozefovo
slovo; a Pán k nemu hovorí v tichu, hovorí k nemu práve v spánku.
Vianoce znamenajú dať prednosť tichému hlasu Boha pred hrmotom
konzumizmu. Ak budeme vedieť zotrvať v tichu pred jasličkami, Vianoce
budú aj pre nás prekvapením, a nie už dávno videnou vecou. Zotrvať
v tichu pred jasličkami: toto je pozvanie k Vianociam. Vyhraď si trocha
času, choď k jasličkám a zotrvaj v tichu. A budeš cítiť a vidieť
prekvapenie.
Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať
prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným
tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená
príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce! Neodkladajme bokom
Oslávenca, ako vtedy, keď «prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho
neprijali» (Jn 1,11). Počnúc prvým adventným evanjeliom nás Pán vyzýva
bdieť, keď žiada, aby naše srdcia neoťaželi «obžerstvom» a «starosťami
o tento život» (Lk 21,34). V týchto dňoch sa naháňame, možno tak, ako
nikdy počas roku. Toto je však opak toho, čo chce Ježiš. Dávame to za
vinu mnohým veciam, ktoré nám napĺňajú dni, svetu, ktorý rýchlo beží.
A predsa, Ježiš nevinil svet, ale žiadal nás, aby sme sa nedali vláčiť,
aby sme celý čas bdeli a modlili sa (porov. v. 36).
Takže, budú to Vianoce, ak ako Jozef dáme priestor tichu; ak ako Mária,
povieme Bohu „Hľa, tu som“; ak ako Ježiš budeme nablízku tomu, kto je
sám; ak ako pastieri vyjdeme z našich ohrád, aby sme boli s Ježišom.
Budú to Vianoce, ak nájdeme svetlo v chudobnej betlehemskej jaskyni.
Nebudú to Vianoce, ak budeme hľadať žiarivé záblesky sveta, ak sa
naplníme darčekmi, obedmi a večerami, no nepomôžeme ani len jedinému
chudobnému, ktorý sa podobá Bohu, pretože na Vianoce Boh prišiel ako
chudobný.
Drahí bratia a sestry, prajem vám požehnané Vianoce, Vianoce bohaté na
Ježišove prekvapenia! Možno sa budú zdať prekvapeniami nepohodlnými, no
Bohu sa to páči takto. Ak sa ich chopíme, pripravíme sami sebe jedno
úžasné prekvapenie. Každý z nás má v srdci schopnosť prekvapiť sa.
Nechajme sa prekvapiť Ježišom počas týchto Vianoc.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Na generálnej audiencii prispelo k atmosfére radostného adventného
očakávania 400 spievajúcich Tirolčanov v tradičných poľovníckych odevoch
horských strelcov Tiroler Schützen, ktorí prišli v sprievode
innsbruckého biskupa Mons. Hermanna Glettlera. Prítomných bolo aj 600
talianskych skautov z benátskej oblasti Jesolo a Ca’ Savio, odkiaľ
pochádzajú tohtoročné vianočné symboly na Námestí sv. Petra: pieskový
betlehem a štíhly urastený smrek. Na stretnutie so Svätým Otcom prišli
aj deti z umeleckého súboru z ukrajinského Ľvova. V zaplnenej Aule Pavla
VI. ani tentoraz nechýbali pútnici zo Slovenska.
( TK KBS, RV jb, zk; ml ) 20181219026 | Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 372 x
[naspäť]
Ak Vianoce zostanú len pekným tradičným sviatkom, kde sme v centre my
a nie On, bude to premárnená príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme
Vianoce!“ - varoval Svätý Otec.
- -
Prinášame plné znenie katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii v stredu 19. decembra v Aule Pavla VI. vo Vatikáne.
Úvodom ku katechéze bolo čítanie z Jánovho evanjelia: «Pravé svetlo,
ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet
povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a
vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími
deťmi: tým, čo uverili v jeho meno» (Jn 1,9-12).
Katechéza pápeža Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
O šesť dní budú Vianoce. Stromčeky, ozdoby a svetielka nám všade
pripomínajú, že aj tento rok bude oslava. Reklamná mašinéria pozýva
k tomu, aby sme si vymieňali vždy nové darčeky s cieľom chystať si
prekvapenia. Kladiem si však otázku: je toto oslava, ktorá sa páči Bohu?
Aké Vianoce by chcel on, aké dary a aké prekvapenia?
Pozrime sa na prvé Vianoce v dejinách, aby sme odhalili, čo sa páči
Bohu. Tie prvé Vianoce v dejinách boli plné prekvapení. Počnúc Máriou,
ktorá bola snúbenicou Jozefa: prichádza anjel a mení jej život. Ako
panna bude zároveň aj matkou. Pokračuje to Jozefom, povolaným byť otcom
dieťaťa bez toho, aby ho splodil.
Dieťaťa, ktoré – ako náhly zvrat deja – prichádza v tom najnevhodnejšom
momente, čiže keď boli Mária a Jozef zasnúbení a podľa Zákona nemohli
spolu žiť. Tvárou v tvár škandálu, zdravý rozum vtedajších čias pozýval
Jozefa k tomu, aby zavrhol Máriu a zachránil si svoje dobré meno, avšak
on, ktorý na to mal dokonca právo, prekvapuje: aby neuškodil Márii,
zamýšľa ju prepustiť potajomky, a to za cenu straty vlastnej reputácie.
Je tu aj ďalšie prekvapenie: Boh mu vo sne mení plány a žiada ho, aby
Máriu prijal k sebe. Po Ježišovom narodení, keď už Jozef mal s rodinou
svoje plány, opäť vo sne dostáva pokyn vstať a ísť do Egypta. Skrátka,
Vianoce prinášajú neočakávané životné zmeny. A ak chceme prežívať
Vianoce, musíme si otvoriť srdce a byť pripravení na prekvapenia, čiže
na neočakávanú životnú zmenu.
Avšak tá najväčšia zmena prichádza v noci Pánovho narodenia: Najvyšší je
maličkým dieťatkom. Božie Slovo je nemluvniatkom, čo doslovne znamená
„neschopný hovoriť“. A tak sa Božie Slovo stáva „neschopným hovoriť“.
Privítať Spasiteľa neprišli najvyšší predstavitelia tých čias a toho
miesta, ani veľvyslanci. Boli to jednoduchí pastieri, ktorí, prekvapení
anjelmi pri práci za noci, sa bez otáľania ponáhľajú. Kto by to bol
očakával? Vianoce sú oslavou neslýchaných Božích vecí, alebo lepšie
povedané, oslavou neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše
očakávania.
Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba. Nemôžeme žiť
čisto pozemsky, keď Nebo prinieslo na svet svoje novosti. Vianoce
otvárajú novú epochu, kde sa život neprogramuje, ale sa daruje; kde sa
viac nežije pre seba, podľa vlastnej chuti, ale pre Boha; a s Bohom,
pretože od Vianoc je Boh tým „Bohom-s-nami“, ktorý žije s nami, ktorý
s nami kráča. Prežívať Vianoce znamená nechať sa otriasť ich prekvapivou
novosťou. Ježišovo narodenie neponúka upokojujúce sálanie krbu, ale
Božie zimomriavky, ktoré trasú dejinami. Vianoce sú víťazstvom pokory
nad aroganciou, jednoduchosti nad oplývaním, ticha nad hlukom, modlitby
nad „mojím časom“, Boha nad mojím ja.
Mať Vianoce znamená konať ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych,
a zostúpiť k tomu, kto nás potrebuje. Znamená to konať ako Mária:
dôverovať v poddajnosti Bohu, aj bez toho, aby sme chápali, čo urobí.
Mať Vianoce znamená konať tak, ako Jozef: vstať, aby sme uskutočnili to,
čo chce Boh, aj keď to nie je podľa našich plánov. Svätý Jozef je
prekvapivý: v evanjeliu nikdy neprehovorí, nie je tam ani jedno Jozefovo
slovo; a Pán k nemu hovorí v tichu, hovorí k nemu práve v spánku.
Vianoce znamenajú dať prednosť tichému hlasu Boha pred hrmotom
konzumizmu. Ak budeme vedieť zotrvať v tichu pred jasličkami, Vianoce
budú aj pre nás prekvapením, a nie už dávno videnou vecou. Zotrvať
v tichu pred jasličkami: toto je pozvanie k Vianociam. Vyhraď si trocha
času, choď k jasličkám a zotrvaj v tichu. A budeš cítiť a vidieť
prekvapenie.
Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať
prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným
tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená
príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce! Neodkladajme bokom
Oslávenca, ako vtedy, keď «prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho
neprijali» (Jn 1,11). Počnúc prvým adventným evanjeliom nás Pán vyzýva
bdieť, keď žiada, aby naše srdcia neoťaželi «obžerstvom» a «starosťami
o tento život» (Lk 21,34). V týchto dňoch sa naháňame, možno tak, ako
nikdy počas roku. Toto je však opak toho, čo chce Ježiš. Dávame to za
vinu mnohým veciam, ktoré nám napĺňajú dni, svetu, ktorý rýchlo beží.
A predsa, Ježiš nevinil svet, ale žiadal nás, aby sme sa nedali vláčiť,
aby sme celý čas bdeli a modlili sa (porov. v. 36).
Takže, budú to Vianoce, ak ako Jozef dáme priestor tichu; ak ako Mária,
povieme Bohu „Hľa, tu som“; ak ako Ježiš budeme nablízku tomu, kto je
sám; ak ako pastieri vyjdeme z našich ohrád, aby sme boli s Ježišom.
Budú to Vianoce, ak nájdeme svetlo v chudobnej betlehemskej jaskyni.
Nebudú to Vianoce, ak budeme hľadať žiarivé záblesky sveta, ak sa
naplníme darčekmi, obedmi a večerami, no nepomôžeme ani len jedinému
chudobnému, ktorý sa podobá Bohu, pretože na Vianoce Boh prišiel ako
chudobný.
Drahí bratia a sestry, prajem vám požehnané Vianoce, Vianoce bohaté na
Ježišove prekvapenia! Možno sa budú zdať prekvapeniami nepohodlnými, no
Bohu sa to páči takto. Ak sa ich chopíme, pripravíme sami sebe jedno
úžasné prekvapenie. Každý z nás má v srdci schopnosť prekvapiť sa.
Nechajme sa prekvapiť Ježišom počas týchto Vianoc.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Na generálnej audiencii prispelo k atmosfére radostného adventného
očakávania 400 spievajúcich Tirolčanov v tradičných poľovníckych odevoch
horských strelcov Tiroler Schützen, ktorí prišli v sprievode
innsbruckého biskupa Mons. Hermanna Glettlera. Prítomných bolo aj 600
talianskych skautov z benátskej oblasti Jesolo a Ca’ Savio, odkiaľ
pochádzajú tohtoročné vianočné symboly na Námestí sv. Petra: pieskový
betlehem a štíhly urastený smrek. Na stretnutie so Svätým Otcom prišli
aj deti z umeleckého súboru z ukrajinského Ľvova. V zaplnenej Aule Pavla
VI. ani tentoraz nechýbali pútnici zo Slovenska.
( TK KBS, RV jb, zk; ml ) 20181219026 | Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 372 x
[naspäť]
Ak Vianoce zostanú len pekným tradičným sviatkom, kde sme v centre my
a nie On, bude to premárnená príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme
Vianoce!“ - varoval Svätý Otec.
- -
Prinášame plné znenie katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii v stredu 19. decembra v Aule Pavla VI. vo Vatikáne.
Úvodom ku katechéze bolo čítanie z Jánovho evanjelia: «Pravé svetlo,
ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet
povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a
vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími
deťmi: tým, čo uverili v jeho meno» (Jn 1,9-12).
Katechéza pápeža Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
O šesť dní budú Vianoce. Stromčeky, ozdoby a svetielka nám všade
pripomínajú, že aj tento rok bude oslava. Reklamná mašinéria pozýva
k tomu, aby sme si vymieňali vždy nové darčeky s cieľom chystať si
prekvapenia. Kladiem si však otázku: je toto oslava, ktorá sa páči Bohu?
Aké Vianoce by chcel on, aké dary a aké prekvapenia?
Pozrime sa na prvé Vianoce v dejinách, aby sme odhalili, čo sa páči
Bohu. Tie prvé Vianoce v dejinách boli plné prekvapení. Počnúc Máriou,
ktorá bola snúbenicou Jozefa: prichádza anjel a mení jej život. Ako
panna bude zároveň aj matkou. Pokračuje to Jozefom, povolaným byť otcom
dieťaťa bez toho, aby ho splodil.
Dieťaťa, ktoré – ako náhly zvrat deja – prichádza v tom najnevhodnejšom
momente, čiže keď boli Mária a Jozef zasnúbení a podľa Zákona nemohli
spolu žiť. Tvárou v tvár škandálu, zdravý rozum vtedajších čias pozýval
Jozefa k tomu, aby zavrhol Máriu a zachránil si svoje dobré meno, avšak
on, ktorý na to mal dokonca právo, prekvapuje: aby neuškodil Márii,
zamýšľa ju prepustiť potajomky, a to za cenu straty vlastnej reputácie.
Je tu aj ďalšie prekvapenie: Boh mu vo sne mení plány a žiada ho, aby
Máriu prijal k sebe. Po Ježišovom narodení, keď už Jozef mal s rodinou
svoje plány, opäť vo sne dostáva pokyn vstať a ísť do Egypta. Skrátka,
Vianoce prinášajú neočakávané životné zmeny. A ak chceme prežívať
Vianoce, musíme si otvoriť srdce a byť pripravení na prekvapenia, čiže
na neočakávanú životnú zmenu.
Avšak tá najväčšia zmena prichádza v noci Pánovho narodenia: Najvyšší je
maličkým dieťatkom. Božie Slovo je nemluvniatkom, čo doslovne znamená
„neschopný hovoriť“. A tak sa Božie Slovo stáva „neschopným hovoriť“.
Privítať Spasiteľa neprišli najvyšší predstavitelia tých čias a toho
miesta, ani veľvyslanci. Boli to jednoduchí pastieri, ktorí, prekvapení
anjelmi pri práci za noci, sa bez otáľania ponáhľajú. Kto by to bol
očakával? Vianoce sú oslavou neslýchaných Božích vecí, alebo lepšie
povedané, oslavou neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše
očakávania.
Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba. Nemôžeme žiť
čisto pozemsky, keď Nebo prinieslo na svet svoje novosti. Vianoce
otvárajú novú epochu, kde sa život neprogramuje, ale sa daruje; kde sa
viac nežije pre seba, podľa vlastnej chuti, ale pre Boha; a s Bohom,
pretože od Vianoc je Boh tým „Bohom-s-nami“, ktorý žije s nami, ktorý
s nami kráča. Prežívať Vianoce znamená nechať sa otriasť ich prekvapivou
novosťou. Ježišovo narodenie neponúka upokojujúce sálanie krbu, ale
Božie zimomriavky, ktoré trasú dejinami. Vianoce sú víťazstvom pokory
nad aroganciou, jednoduchosti nad oplývaním, ticha nad hlukom, modlitby
nad „mojím časom“, Boha nad mojím ja.
Mať Vianoce znamená konať ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych,
a zostúpiť k tomu, kto nás potrebuje. Znamená to konať ako Mária:
dôverovať v poddajnosti Bohu, aj bez toho, aby sme chápali, čo urobí.
Mať Vianoce znamená konať tak, ako Jozef: vstať, aby sme uskutočnili to,
čo chce Boh, aj keď to nie je podľa našich plánov. Svätý Jozef je
prekvapivý: v evanjeliu nikdy neprehovorí, nie je tam ani jedno Jozefovo
slovo; a Pán k nemu hovorí v tichu, hovorí k nemu práve v spánku.
Vianoce znamenajú dať prednosť tichému hlasu Boha pred hrmotom
konzumizmu. Ak budeme vedieť zotrvať v tichu pred jasličkami, Vianoce
budú aj pre nás prekvapením, a nie už dávno videnou vecou. Zotrvať
v tichu pred jasličkami: toto je pozvanie k Vianociam. Vyhraď si trocha
času, choď k jasličkám a zotrvaj v tichu. A budeš cítiť a vidieť
prekvapenie.
Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať
prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným
tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená
príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce! Neodkladajme bokom
Oslávenca, ako vtedy, keď «prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho
neprijali» (Jn 1,11). Počnúc prvým adventným evanjeliom nás Pán vyzýva
bdieť, keď žiada, aby naše srdcia neoťaželi «obžerstvom» a «starosťami
o tento život» (Lk 21,34). V týchto dňoch sa naháňame, možno tak, ako
nikdy počas roku. Toto je však opak toho, čo chce Ježiš. Dávame to za
vinu mnohým veciam, ktoré nám napĺňajú dni, svetu, ktorý rýchlo beží.
A predsa, Ježiš nevinil svet, ale žiadal nás, aby sme sa nedali vláčiť,
aby sme celý čas bdeli a modlili sa (porov. v. 36).
Takže, budú to Vianoce, ak ako Jozef dáme priestor tichu; ak ako Mária,
povieme Bohu „Hľa, tu som“; ak ako Ježiš budeme nablízku tomu, kto je
sám; ak ako pastieri vyjdeme z našich ohrád, aby sme boli s Ježišom.
Budú to Vianoce, ak nájdeme svetlo v chudobnej betlehemskej jaskyni.
Nebudú to Vianoce, ak budeme hľadať žiarivé záblesky sveta, ak sa
naplníme darčekmi, obedmi a večerami, no nepomôžeme ani len jedinému
chudobnému, ktorý sa podobá Bohu, pretože na Vianoce Boh prišiel ako
chudobný.
Drahí bratia a sestry, prajem vám požehnané Vianoce, Vianoce bohaté na
Ježišove prekvapenia! Možno sa budú zdať prekvapeniami nepohodlnými, no
Bohu sa to páči takto. Ak sa ich chopíme, pripravíme sami sebe jedno
úžasné prekvapenie. Každý z nás má v srdci schopnosť prekvapiť sa.
Nechajme sa prekvapiť Ježišom počas týchto Vianoc.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Na generálnej audiencii prispelo k atmosfére radostného adventného
očakávania 400 spievajúcich Tirolčanov v tradičných poľovníckych odevoch
horských strelcov Tiroler Schützen, ktorí prišli v sprievode
innsbruckého biskupa Mons. Hermanna Glettlera. Prítomných bolo aj 600
talianskych skautov z benátskej oblasti Jesolo a Ca’ Savio, odkiaľ
pochádzajú tohtoročné vianočné symboly na Námestí sv. Petra: pieskový
betlehem a štíhly urastený smrek. Na stretnutie so Svätým Otcom prišli
aj deti z umeleckého súboru z ukrajinského Ľvova. V zaplnenej Aule Pavla
VI. ani tentoraz nechýbali pútnici zo Slovenska.
( TK KBS, RV jb, zk; ml ) 20181219026 | Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 372 x
[naspäť]
Najväčším vianočným prekvapením je to, že „Najvyšší je malé bábätko“,
„Božie Slovo je nemluvňa“, neschopné hovoriť, zdôraznil pápež František:
„Vianoce sú oslavou neslýchaných vecí Božích, alebo lepšie povedané,
oslavou neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše
očakávania. Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba.“
„Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať
prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným
tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená
príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce!“ - varoval Svätý Otec. Aké
darčeky a prekvapenia sa páčia Bohu? – položil otázku Svätý Otec.
Všetkých pozval nahliadnuť do dejín spásy a objaviť Boží vkus
cez udalosti prvých Vianoc. V katechéze priblížil celý rad Božích
prekvapení v životoch Márie a Jozefa.
Najväčším vianočným prekvapením je to, že „Najvyšší je malé bábätko“,
„Božie Slovo je nemluvňa“, neschopné hovoriť, zdôraznil pápež František:
„Vianoce sú oslavou neslýchaných vecí Božích, alebo lepšie povedané,
oslavou neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše
očakávania. Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba.“
„Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať
prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným
tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená
príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce!“ - varoval Svätý Otec.
Aké
darčeky a prekvapenia sa páčia Bohu? – položil otázku Svätý Otec.
Všetkých pozval nahliadnuť do dejín spásy a objaviť Boží vkus
cez udalosti prvých Vianoc. V katechéze priblížil celý rad Božích
prekvapení v životoch Márie a Jozefa.
Najväčším vianočným prekvapením je to, že „Najvyšší je malé bábätko“,
„Božie Slovo je nemluvňa“, neschopné hovoriť, zdôraznil pápež František:
„Vianoce sú oslavou neslýchaných vecí Božích, alebo lepšie povedané,
oslavou neslýchaného Boha, ktorý prevracia našu logiku a naše
očakávania. Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba.“
„Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať
prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným
tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená
príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce!“ - varoval Svätý Otec.
|
|
|
|
| |
| Hodnotenie článku | Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0
|
|
|
