Keby sa niekto nábožne pomodlil mnoho ružencov a obetoval ich
Kristu Pánu a jeho blahoslavenej matke a keby sa niekto iný na
jedinej svätej omši zúčastnil a Bohu všemohúcemu ju obetoval,
bezpochyby by obaja obetovali príjemný dar a zaslúžili by si
veľkú odplatu.
A čo myslíš, ktorý z týchto dvoch by Bohu priniesol cennejší
dar a zaslúžil by si tak i väčšiu odplatu? Bez akýchkoľvek
pochybností by ten druhý obetoval nepomerne cennejší dar, a
zaslúžil by si tak omnoho väčšiu odplatu.
Lebo čo daruje ten, kto obetuje mnoho ružencov? Obetuje síce
presväté modlitby pochádzajúce od samotného Boha. Ale tieto
modlitby, akokoľvek nábožne prednášané, sú predsa len
modlitbami ľudí, a preto zostávajú vždy darmi nedokonalými. Ale
čo prináša Pánu Bohu ten, kto mu obetuje svätú omšu?
Prináša ako obetu samotné nadprirodzené dary, ba
najdokonalejšie, najvznešenejšie, najbožskejšie. Obetuje Telo
Kristovo, obetuje Krv Kristovu, slzy Kristove, smrť Kristovu a
všetky Kristove zásluhy.
P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže
prameň všetkých milostí
Svätá liturgia prevyšuje všetky modlitby