V jednej legende sa hovorí o žobrákovi, ktorý žobral pri ceste, ktorou často prechádzal kráľovský koč. Raz, keď išiel po ceste správca kráľovského majetku s vozmi dávok, ktoré vybral pre kráľa od poddaných, všimol si žobráka a uľútostilo sa mu ho. Nechal zastaviť sprievod a zložiť pre neho malé vrecko pšenice. Žobrák sa potešil a hneď sa pobral domov. Cestou ho však stretol iný chudák, ešte biednejší ako on, a prosil ho, aby mu pomohol. Žobrák najskôr váhal, ale nakoniec sa predsa len rozhodol, že mu pomôže. Otvoril vrecko s pšenicou, vybral tri zrnká a dal ich chudákovi. Potom pokračoval v ceste. Po príchode domov, otvoril vrece, aby mohol pomlieť zrná a upiecť chlieb. Keď otvoril vrece, nemohol veriť vlastným očiam – na vrchu boli tri zlaté zrnká. Nesmierne sa zaradoval, ale hneď nato aj zosmutnel. Uvedomil si, že to sú zrnká, ktoré dal chudákovi. Keby mu bol dal viac, mal by teraz viac zlatých zŕn.  Je to legenda, ktorá nás učí, aby sme sa vedeli deliť. Avšak nevzťahuje sa len na náš postoj nezištného delenia sa s inými, ale i na modlitbu.

Modlime sa: Všemohúci Bože, daj nám milosť, aby sme modlitbou posväcovali všetko, čo konáme, a celý náš život sa stal jednou veľkou bohoslužbou na tvoju česť a slávu. Skrze Krista, nášho Pána.

                                                     Dobrý Bože, začali sme nový rok.

V novosti je vždy prísľub, že všetko v nás sa obnoví a bude lepšie. Už prešli prvé hodiny nového roka. Tak sa i to nové každou sekundou opotrebúva. Daj mi opatrnosť, aby som to nové, čo mi ponúkaš, prijal s novým srdcom, aby to mohlo vo mne rásť.
Obnov moje srdce, naplň novým Duchom moje vzťahy, priateľstvá, komunikáciu s priateľmi.

Daj nám novú šancu, aby sme mohli kráčať po nových cestách. Požehnávaj tento nový rok, aby bol rokom spásy, aby sa uzdravilo všetko, čo je zranené, zacelilo všetko, čo je rozbité a prebudilo k životu všetko, čo je strnulé.

                  Milosrdný Bože,
končí sa starý rok. Premýšľam nad všetkým, čo som v tomto roku prežil.
Ďakujem Ti za všetko, čo si mi dal v tomto roku. Získal som skúsenosti, ktoré ma obohatili.
Mal som možnosť stretnúť ľudí, ktorí mi dali svoju lásku. Mohol som tvoriť a stvárňovať niečo,
čo sa stalo požehnaním pre iných. Ďakujem Ti za to.
Spomínam si na to, čo nebolo práve dobré. No upúšťam od toho, aby som všetko bilancoval a účtoval „má dať – dal. “ Odovzdávam Ti uplynulý rok. Prenechávam Ti ho, aby si všetko, čo bolo premenil a aby ma ovocie minulého roka dostatočne nasýtilo aj v novom roku.
Pripomínaš mi, že čas plynie a čas môjho života je obmedzený. Daj, aby som si na konci tohto roka uvedomil svoj vlastný koniec a prosil o to, aby sa nielen tento rok, ale aj celý môj život dobre skončil.

Svätá liturgia prevyšuje všetky modlitby

Keby sa niekto nábožne pomodlil mnoho ružencov a obetoval ich Kristu Pánu a jeho blahoslavenej matke a keby sa niekto iný na jedinej svätej omši zúčastnil a Bohu všemohúcemu ju obetoval, bezpochyby by obaja obetovali príjemný dar a zaslúžili by si veľkú odplatu.

A čo myslíš, ktorý z týchto dvoch by Bohu priniesol cennejší dar a zaslúžil by si tak i väčšiu odplatu? Bez akýchkoľvek pochybností by ten druhý obetoval nepomerne cennejší dar, a zaslúžil by si tak omnoho väčšiu odplatu.

Lebo čo daruje ten, kto obetuje mnoho ružencov? Obetuje síce presväté modlitby pochádzajúce od samotného Boha. Ale tieto modlitby, akokoľvek nábožne prednášané, sú predsa len modlitbami ľudí, a preto zostávajú vždy darmi nedokonalými. Ale čo prináša Pánu Bohu ten, kto mu obetuje svätú omšu?

Prináša ako obetu samotné nadprirodzené dary, ba najdokonalejšie, najvznešenejšie, najbožskejšie. Obetuje Telo Kristovo, obetuje Krv Kristovu, slzy Kristove, smrť Kristovu a všetky Kristove zásluhy.

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí