Pane náš, dobrotivý Bože, obraciame sa k tebe vo svojej tiesni. Priznávame nie len svoju obmedzenosť, ale aj bezmocnosť.
Vraciame sa k tebe a vyznávame, že ty si všemohúci. Ty jediný si Pán. Iba tebe patrí všetka moc a sláva.Pokorne a so zahanbením v tvári priznávame, že sme boli príliš zahľadení do svojich práv a nárokov, hľadali sme príjemnosti a pohodlie, zábavu či adrenalín, nedbali sme na druhých, ani na tebe a tvoj poriadok.  K prírode sme boli bezohľadní a chceli sme stále viac. Cestovaním za krásami sme znečistili vzduch aj more. Svojou bezohľadnosťou sme nakopili hory odpadkov. Svojou chamtivosťou sme zamorili polia pesticídmi, vody antibiotikami, hormónmi a antikoncepciou, chovali sme sa ako páni sveta a vládcovia stvorenia, upravovali sme si zákony aj pravidlá myslenia.Prestal si byť pre nás istotou, keď je všetko relatívne, a absolútne je už iba naše nafúknuté ja. Z toho pramenia mnohé naše konflikty. Vo svojej zaslepenosti sme nedokázali čítať znamenia. Hlásatelia radostne oznamovali, že zase bude slniečko.Väčšine nevadilo, že vysychajú stromy a množia sa myši, že v krajinách bez dažďa je hlad a ľud uteká za chlebom. Iní utekajú pred vojnou, ktorá sa vedie preto, aby niekto mal väčší zisk, vplyv a moc, aby bol odbyt zbraní a inde mali slušní ľudia prácu.
Peniaze a zisk sa nám stali najvyšším bohom, ktorému sme obetovali spravodlivosť a právo aj biedu chudákov v rozvojových krajinách.Šťastie jednotlivcov sme kládli nad zodpovednosť, chvíľkové pocity nad vernosť manželským sľubom, práva dospelých nad práva detí na lásku oboch rodičov, na istotu domova a zdravé morálne životné prostredie, pretože sme sa nedokázali zriecť zlého príkladu. Sebectvo nám zabránilo žiť pre ďalšie generácie, miliónom počatých detí sme nedovolili sa narodiť a tak vymierame a nemá na nás kto pracovať. Utečencov neprijímame, pretože sa ich bojíme. Ako bezohľadní kolonizátori prijímame z iných krajín iba šikovné ruky a bystré hlavy, zatiaľ čo ich krajiny bez nich upadajú a nedokážu sa sami pozdvihnúť.

Prijmi, Pane, našu kajúcnosť a pokorné vyznanie. Očisť nás, keď s ľútosťou uznávame svoju vinu. Dopraj nám znovu povstať a vrátiť sa k tebe, ktorý si Cesta, Pravda, Istota a Múdrosť.
Spoliehame sa na tvoju lásku a tvoje milosrdenstvo. Stiahni trestajúcu ruku a zastav lavínu ochorenia. Obráť nás a my sa k tebe vrátime. Vezmi nám srdce kamenné a dej nám srdce z mäsa.
Vráť nám radosť z tvojej ochrany
a budeme učiť bezbožných tvojim cestám,
svedčiť o tvojej láske a hlásať tvoju dobrotu.Daj nám svojho Ducha, aby v nás miloval on, keď už sami nedokážeme nezištne milovať. Daj nám odvahu zomierať sebe a žiť pre teba,
nechať sa viesť múdrosťou tvojho slova,
aby v nás víťazil tvoj život a rástlo tvoje kráľovstvo,
kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja.Ty jediný si našou nádejou a my pevne veríme, že nás, Bože, nesklameš. Amen.

Modlime sa (každý večer o 20. hodine v modlitbe): Za ukončenie koronavírusu
vyzýva nás

Jan Graubner, biskup

Vo všeobecnosti máme tendenciu robiť ho mechanicky, no znak kríža má pre katolíkov hlboký a podstatný význam.      Autor: Jacques Gauthier,

Koľkokrát sa prežehnáme len tak, mechanicky? Toto gesto však vôbec nie je banálne. Spája nebesá so zemou, vťahuje nás do prítomnosti Trojice, sústredí to ľudské s tým božským v našom jadre – srdci. Svedčíme tak o viere aj telesne. V istých krajinách, kde katolícka viera nie je tolerovaná, sa z kresťanov kvôli tomuto gestu stávajú mučeníci.

Či už sme sami, alebo v skupine, prežehnaním sa vyjadrujeme svoju príslušnosť k Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Prežehnávajme sa teda pomaly. V Lurdoch Mária radila svätej Bernadete robiť toto gesto „väčšie, dlhšie a pomalšie“. Dávame ním najavo, že Boh je zapísaný v našom tele. Od krstu až po smrť a Kristovo zmŕtvychvstanie je Boh spojený s naším telom.
Boh v tele Boh nie je neosobná kozmická energia, ale bytosť vzťahov. Osobne nás miluje, sme jeho deti. A miluje nás tromi jedinečnými spôsobmi – Otec je láska daná, Syn láska prijatá a Duch Svätý láska zdieľaná. Toto tajomstvo vyznávame práve tým, že na svojom tele urobíme znak kríža.

„V mene Otca“ predstavuje jemný bozk na čelo, lásku Stvoriteľa, vertikálnu lásku, ktorá nás nesie z pozemskej reality do výšav.

„V mene Syna“ symbolizuje uzdravujúcu ruku, lásku Spasiteľa, lásku horizontálnu, ktorá zostúpila na zem, aby sme sa stali ľudskejšími.„V mene Ducha Svätého“ značí silné vanutie na naše plecia, posväcujúcu a zmierujúcu lásku, ktorá spája ľudí.Edita Steinová hovorí, že ak si Kristus vybral kríž, je to preto, lebo kríž má najväčšiu výpovednú hodnotu o dare: „Spasiteľa, vyzdvihnutého na kríži, vidíme zďaleka a aj on sa pozerá na celé ľudstvo. S otvorenými rukami vraví: Poďte ku mne všetci.“

(Zdroj:  Slovo+)