V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom; pohania ho budú vyhľadávať a slávny bude jeho príbytok.  (Iz 11, 10)
V týchto dňoch si posielame pozdravy v rôznych verziách. Centrum pozdravov je Betlehem.
Pri slove betlehem si azda všetci predstavíme slamu a zvieratá. A v strede toho všetkého v jasliach uloženého Ježiša, Božieho Syna. Kto by povedal, že si za svoj slávny príbytok vyberie také skromné prostredie? 
Skúsme nechať túto pravdu preniknúť do hĺbky nášho srdca: Ježiš, Mesiáš, chcel prísť na tento svet a narodiť sa v maštali. Bez pompéznosti. Bez fanfár. Bez kráľovského služobníctva. Na to, aby bola táto maštaľ nádherná a slávna, stačila jeho prítomnosť. Táto maštaľ bola palácom, lebo prebýval v nej Bohočlovek.
Ježiš k nám takto pokorne prichádza neustále, každý jeden deň. Rád vstupuje do bežných situácií nášho života a mení ich na nádherné a slávne. A vtedy sa nášmu životu dostáva podobnej milosti, akej sa dostalo onej maštali pred dvetisíc rokmi. Nečaká na správny okamih alebo na dokonalé prostredie. Vstupuje do našich predností i slabostí, našich víťazstiev i zlyhaní. Ježiš k nám prichádza vždy, bez ohľadu na situáciu, v akej sa nachádzame. Smrad maštale nezatieni jeho slávu. Ani naša nehodnosť alebo zlyhania. On prijíma každú oblasť nášho života ;a tým, že to robí, robí nás nádhernými a slávnymi.
Vstupuje k nám prostredníctvom svojej láskyplnej prítomnosti. 
Ježišu, vstúp dnes do nášho života! Čakáme ťa !    
(upravené SMN)