Vždy sa s dôverou obracajme k Bohu.

Pán Ježiš nás poučuje, že vždy máme dôverovať Bohu – tak v potrebách duše, ako i tela. A vlastne preto nám hovorí, že keby niekto vstal v noci a išiel k svojmu spiacemu susedovi, aby ho poprosil o chlieb pre hosťa, ktorý nečakane prišiel, tak hoci by ten spiaci sa najprv protivil a karhal by prosiaceho za to, že jemu i jeho deťom prerušuje spánok, tak predsa nakoniec vstane a splní prosbu dotieravého, nie tak z lásky, ale aby sa ho zbavil.

Z tohto príkladu robí Pán nasledujúci záver: „Proste a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám. Kedykoľvek budete o niečo prosiť môjho Otca v mojom mene, dostanete“.

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

Konajme tak, aby sme sa páčili Bohu, nie svetu.

Svätá nádej nám prikazuje robiť všetko iba na ten úmysel, aby sme sa páčili Bohu – nie svetu. Keď sa ráno zobudíme, s vrúcnou láskou odovzdajme svoje srdce Bohu, nezabúdajme však, že počas tohto dňa si môžeme našetriť mnoho milostí a zhromaždiť mnoho zásluh pre večný život – ak budeme všetko robiť na slávu Božiu.

Čokoľvek dobré robíme, nehľadajme ľudské pochvaly ani vlastnú záľubu – venujme pozornosť iba samému Bohu. Keď niekomu preukazujeme službu, nečakajme od neho vďačnosť, nebuďme nešťastní, ak sa nám nedostane uznania: zapamätajme si, že odmena nás neminie u Boha.

Svätý František Saleský hovorí, že keby ho dve osoby požiadali o službu v tom istom čase, tak v prvom rade by preukázal lásku tomu, od koho by očakával menej vďačnosti – lebo vtedy by našiel väčšiu odmenu u Boha. A skutočne je to tak – kto nemá cnosť nádeje, ten robí všetko pre svet, aby si získal lásku a úctu ľudí; taký človek nekladie dôraz na nebeskú odmenu.

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

       Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ (Lk 1, 37) 
Sme pri opise zvestovania. Archanjel Gabriel prišiel k Márii z Nazareta a oznámil jej Božie plány s ňou:
počne a porodí syna Ježiša, ktorý „bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho“. Táto epizóda priamo
nadväzuje na iné udalosti v Starom zákone, keď neplodné alebo staršie ženy zázračne porodili a ich deti
mali zohrať dôležitú úlohu v dejinách spásy. Tu Mária, hoci chce v plnej slobode prijať poslanie stať sa
matkou Mesiáša, uvažuje, keďže je panna, ako sa to stane. Gabriel ju uisťuje, že to nebude dielom človeka: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ A dodáva: „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ 
„Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ 
Toto uistenie, ktoré znamená, že žiadne Božie vyhlásenie alebo prísľub nezostane nesplnený – lebo pre neho nič nie je nemožné –, možno formulovať aj takto: s Bohom nič nie je nemožné. V gréckom texte tento významový odtieň: „s Bohom, v jeho blízkosti alebo spolu s ním“ vyjadruje jeho blízkosť k človeku. A skutočne, pre človeka alebo pre ľudí, keď sú spolu s Bohom a slobodne ho prijímajú, nie je nič nemožné.

Aké sú účinky úvahy o večnej blaženosti a túžby po nej?

Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uvidíme svetlo.“ Pán a Spasiteľ na počiatku svojho učiteľského úradu hovoril: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To dokazuje, že úvaha o nebeskom kráľovstve a túžba po ňom navádzajú človeka, aby konal pokánie.

Ak si totiž niekto pomyslí na to, aká veľká je sláva nebeského kráľovstva, musí mu byť ľúto, že tak veľkú slávu stratil a hneď sa kajá zo všetkých svojich hriechov, vyznáva ich a činí za ne zadosťučinenie, aby znova získal stratené šťastie.

Dionýz Kartuzián – O posledných veciach človeka: Smrť, Boží súd, Peklo a Nebo

Pánovi sa veľmi páči, keď kresťan pokojne znáša svoje kríže.

Istý kňaz kázal v nemocnici chorým – hovoril kázeň o utrpeniach. Ukazoval im, ako veľmi sa páči Bohu, keď kresťan pokojne znáša svoje kríže. Túto kázeň počúval človek, ktorý bol chorý už mnoho rokov. Po kázni tento človek zostal smutný a začal plakať. Kňaz sa ho pýtal, čo sa stalo, či mu niekto nespôsobil nejakú krivdu.

„Nie – odpovedal tento chorý – nemám výčitky voči nikomu, iba voči sebe samému.“ – „Ako to?“ – pýta sa udivený kňaz. – „Duchovný otče, toľko rokov som chorý a stratil som všetky zásluhy kvôli mojej netrpezlivosti. Keby som bol pokojne znášal chorobu, aké veľké poklady by som si odniesol do večného života!“

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu