Stalo sa nešťastie v supermarkete. Veľa zranených, no najťažšie matka päťročného Jurka. Našťastie nebol s ňou na nákup, ale nechala ho doma pri tete. V nemocnici lekári dlho bojovali o jej záchranu. Po čase podarilo sa im jej stav stabilizovať. Doma Jurko netrpezlivo očakával mamku. „Kde je moja mamička, prečo už nejde domov ?“ pýta sa svojej tety. Teta, ktorá už o nešťastí vie, vyhýbavo odpovedá. Nakoniec musí ísť s pravdou von. „Mamička je v nemocnici, pôjdeme k nej“. Pooblieka Jurka a poberú sa do nemocnice. Jurko dnu nesmie ísť, lebo mamička leží na ARO. Vchádza len teta, Jurko čaká. Sleduje však kade ide teta a vo vhodnom čase vkĺzne dnu. Keď sa teta vráti, nenájde Jurka na svojom mieste. Je nespokojná.Jurko je už pri mamičke. Izba je prázdna. Mamka leží na lôžku, prístroje okolo nej a mamka sa nehýbe. Zbadá jej ruku, chytí ju oboma rúčkami, pritisne ne ňu svoje ústočká a vraví: „Mamička, moja mamička, vstaň, poď domov, ja ťa mám rád.“

Vchádza lekár so sestrou. Prekvapený: „Chlapček, čo tu robíš ?“ „To je moja mamička.“ vraví. „Ale tu nemôžeš byť, deti tu nesmú, kto ťa pustil?“ Jurko opakuje: „To je moja mamička, moja mamička.“ Lekár požiada sestru, aby Jurka vyviedla von. On Ide skontrolovať stav pacientky. S údivom zisťuje, že tlak i teplota sa zlepšili, ba aj lepšie reaguje na podnety lekára. Je to možné?

Svitá mu. Rýchlo volá späť Jurka, ktorý nechce sa dať vyviesť von z nemocnice. „Jurko, môžeš tu ostať pri svojej mamičke a rozprávaj sa s ňou. Hovor jej, že ju máš rád a rozprávaj jej veľa, veľa. Ona ťa počuje, len nemôže ešte rozprávať.“

Jurko ostal celý deň. Mamička sa začala usmievať na neho, hladila po hlavičke, ba vyslovila aj jeho meno. Na druhý deň sa jej stav natoľko zlepšil, že ju preložili na inú izbu a Jurko mohol prichádzať s tetou každý deň k mamke.

Stal sa zázrak ! O týždeň mamička opúšťala úplne zdravá nemocnicu a po jej boku kráča natešený Jurko. Jeho rúčka je v maminej tak silne zovretá, akoby už nikdy nemali byť ich ruky oddelené.Aký to bol zázrak ? Zázrak lásky !Lebo : „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim 5,5)

Sv. Jozef sa na prvý pohľad zdá tajomným mužom. Veľa nehovorí, ale koná a hovoria za neho jeho činy. Vie, čo sú mozole. Áno, i preto ho Pius XII v roku 1955 vyhlásil za patróna robotníkov. V Cirkvi ho slávime 1. mája na sviatok práce.

Meno Jozef je židovského pôvodu a znamená Boh pridá. A sv. Jozefovi Boh ozaj pridal: najkrajšiu manželku všetkých čias a Božské Dieťa. Jozef sa narodil v Betleheme. A býval v Nazarete. Povolaním bol tesár. Za manželku si zobral Pannu Máriu a celý čas jej bol oporou. Jozefov osobnostný profil zhrnieme do slov: išlo o všestrannú rozvinutú a charizmatickú osobnosť. Pracovitosť bola jeho ozdobou. A ako Panna Mária je vyvolená medzi ženami, tak sv. Jozef je vyvolený medzi mužmi. A bol aj najblaženejší muž na svete. Prečo ?, Lebo bol Bohom vyvolený na mimoriadnu úlohu, mal za manželku najvznešenejšiu a naj najdobrotivejšiu ženu na svete a vychovával Božieho Syna.

Sv. Ambróz povedal: Nemáme sa čo diviť, že si Pán Ježiš vybral za otca remeselníka, lebo aj nebeský Otec vytvoril všetky veci.zdroj: KN