Rok 2020 nám všetkým priniesol nové ťažkosti a výzvy: celosvetovú pandémiu, narušené plány, ekonomické problémy aj politické napätie. Ktorákoľvek z týchto vecí nami mohla otriasť – nehovoriac o osobných skúškach, ktoré sme museli prekonať alebo ešte stále prekonávame. V tom všetkom, čo sa stalo a stále sa deje, nás môže povzbudiť verš z listu sv. Pavla Hebrejopm „Našli sme útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej“ (Hebr 6, 18). Ako kresťania môžeme vkladať nádej do prísľubu, že sa jedného dňa zjednotíme s Bohom v nebi. To je nádej, ktorou autor Listu Hebrejom povzbudzoval prvých kresťanov, no ktorá je určená aj pre nás. Ak sa zo všetkých síl snažíme zostať blízko pri Pánovi a dodržiavať jeho prikázania, táto naša nádej je istá a pevná. Zakladá sa na vernosti Bohu. Môžeme si byť istí, že ak mu budeme dôverovať, on nás prevedie každou skúškou. Boh nám dáva tri hmatateľné pramene milosti, ktoré obnovujú a upevňujú túto našu nádej. V Eucharistii sa nám Ježiš dáva, uzdravuje, posilňuje a živí nás. Vo Svätom písme nás Pán učí, kto je, ako veľmi nás miluje, a ukazuje nám, že má s nami úžasný plán. Boh požehnáva nás rodinou a priateľmi, bratmi a sestrami v Kristovi, ktorí nás vedia zahrnúť láskou a podporou, ktorú potrebujeme, aby sme obstáli vo svojich skúškach. Všetkými týmito spôsobmi môžeme zakusovať predchuť neba. A vďaka nim sa tiež upevňuje naša nádej. Život je niekedy ťažký a všetci dobre vieme, aké to je, keď sa začne vytrácať nádej. Ak pocítiš, že sa to deje, neupadni do zúfalstva či frustrácie. Ježišova prítomnosť v Eucharistii, vo Svätom písme a v iných ľuďoch sú záchranné laná, ktoré ti Boh podáva. Chyť sa ich a nepusť ich z rúk!                 
 Pane, do teba vkladám svoju nádej !upravené SMN)

Majme sa teda veľmi na pozore, aby sme sa nestali jedným z kritických ctiteľov, ktorí ničomu neveria, ale kritizujú všetko; jedným zo škrupulóznych ctiteľov, ktorí sa z rešpektu pred Ježišom Kristom boja, že by mohli svätú Pannu až príliš uctievať; jedným z vonkajších ctiteľov, ktorí vkladajú csvelú oju pobožnosť iba do vonkajších spôsobov; jedným z domýšľavých ctiteľov, ktorí pod zámienkou svojej falošnej oddanosti svätej Panne zahnívajú vo svojich hriechoch; jedným z nestálych ctiteľov, ktorí ľahkomyseľne striedajú svoje pobožnosti alebo ich i pri najmenšom pokušení úplne zanechávajú; jedným z pokryteckých ctiteľov, ktorí vstupujú do bratstiev a nosia znaky svätej Panny, len aby ich ľudia považovali za dobrých; a nakoniec jedným z vypočítavých ctiteľov, ktorí sa k nej utiekajú, len aby boli uchránení od telesného zla alebo aby dosiahli časné dobrá.  (O pravej úcte k Panne Márii – sv. Ľudovít Maria Grignion z Montfortu)