Žijeme v čase celosvetovej pandémie.Iste mnohých napadne myšlienka, prečo to Boh na nás  dopustil.
Veď sme veriaci, sme Božie deti, žijeme podľa Božích prikázaní a pod. Prečo ?
Už v staroveku bola častou námietkou voči Bohu problematika zla, jednoducho že sa zlé veci často stávajú dobrým ľuďom. Prečo tomu Boh nezabráni?
Starovekí cirkevní otcovia túto neľahkú otázku dávali do súvisu s Božou prozreteľnosťou. Ich postoj sumarizuje Katechizmus Katolíckej cirkvi: „To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom. Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro cestami, ktoré budeme úplne poznať až vo večnom živote“ (KKC 324).
Inými slovami, Boh dopúšťa zlo preto, lebo ho vie zakomponovať do svojho plánu, aby z toho nakoniec vzišlo definitívne dobro. My to zoči-voči nešťastiu a zdanlivej nezmyselnosti nevidíme, ale Boh vidí ďalej než my. On je režisér, ktorý všetko vedie ku skvelému koncu.
Najznámejší príklad zo Starého zákona, ako Boh vie aj zo zla vyťažiť dobro, je príbeh Jozefa Egyptského, ktorého bratia predali do otroctva (porov. Gn 37, 18 - 36). Bolo to zlo, ktoré na ňom spáchali, no nakoniec Boh toto zlo využil v prospech záchrany Jozefových bratov, ktorí by inak pomreli hladom. 
Najväčšie zlo, ktoré ľudstvo spáchalo, je potupná smrť Božieho Syna. Každý svojimi hriechmi máme na nej podiel. Boh mohol zabrániť potupnej smrti, ale neurobil to. Ježiš podstúpil ponižujúcu smrť, aby nás spasil, a tak sa z tohto najväčšieho zla stalo najväčšie dobro, a preto veľkonočná liturgia môže aj prvý hriech našich prarodičov ospevovať ako „felix culpa – šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ“.        Boh má všetko v rukách, on bude mať posledné slovo, on vie všetko obrátiť na dobro a všetkému dať zmysel. Lebo on sám je zmysel všetkého: zmyslom stvorenia, zmyslom života i smrti.
Panna Mária nestrácala dôveru v Boha ani vtedy, keď pod krížom čelila najväčšiemu zlu v svojom živote - nezmyselnému utrpeniu a smrti svojho Syna. Dôvera v Boha jej dávala silu, aby obstála v tomto ťažkom okamihu s nádejou, že keď to Boh dopustil, má to nejaký zmysel a ten sa raz stane zrejmým. Stalo sa, keď Ježiš vstal z mŕtvych.
Čím viac človek dôveruje Bohu a jeho prozreteľnosti, tým viac sa stáva prozreteľnejším a vie v svojom živote urobiť správne voľby a kroky, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ako nezmyselné a nešťastné rozhodnutia, no nakoniec sa ukážu ako správne a stanú sa požehnaním.
(úprava KN č.15/16)

" Raz som sa v kostole počas detskej svätej omše zadívala na jedno z mnohých detí. Bolo niečím výnimočné, iné od tých ostatných.Bolo zvedavé, no inak zvedavé ako tie ostatné. Malo takmer dva roky, no hľadalo malý krížik, ktorý vykúkal spod bielej plachty bočného oltára, aby ho mohlo pobozkať. Prišlo mi to chvíľami vtipné, no na druhej strane neskutočne pravdivé a odzrkadľujúce túto dobu, kedy človek stále niečo hľadá."

Tak možno aj my hľadajme vo svojom živote práve Ježišov kríž. No nie kríž plný utrpenia, bolesti a rán, ktoré za nás niesol počas svojej cesty na Golgotu, ale kríž, ktorý nás učí byť vďačnými za každý prežitý deň. Kríž, ktorý nám dáva nádej a zmysel nášho života. Kríž, ktorý nám ukazuje, že hoci nie vždy je všetko podľa našich predstáv, je potrebné veriť Pánovi a odovzdať i tie najmenšie obavy a pochybnosti.
(SVD)

FILIPOVKA

       Štyridsaťdenný pôst pred Narodením Ježiša Krista – Filipovka 

 Pôvod a zmysel:

         Skôr ako začneme rozprávať o pôste pred Narodením Ježiša Krista, potrebujeme si ujasniť dve veci: 

1.    Uvedomiť si, že slovo pôst neznamená len zdržanlivosť od pokrmov, ale cestu obrátenia, metanoie – zbožštenia. Cestu, kde zdržanlivosť od pokrmov je len jedným z vonkajších znakov celkovej askézy zmyslov, s cieľom, aby v nás mohla pôsobiť milosť, " blahodať" Svätého Ducha.

2.    Treba vedieť, že takéto pôstne obdobia vkladá naša východná cirkev pred významné sviatky. Pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista je Filipovka, potom nasleduje Veľký pôst pred sviatkom Paschy. Pred sviatkom sv. Petra a Pavla je to Petrov pôst, Petrovka a napokon posledné dlhšie obdobie pôstu vkladá cirkev pred sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ako Uspenský pôst, Spasivku. Takto teda vznikol aj pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista. Keďže tento čas začína po sviatku sv. apoštola Filipa, dostal názov Filipovka.  

Čo je cieľom tohto pôstneho obdobia? Upozorniť na tajomstvo vtelenia Božieho Syna v plnosti času, na jeho príchod na túto zem, na jeho narodenie. Prvé slová Kristovej misie ohlasujú: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. kajajte sa a verte evanjeliu.“ /Mk 1, 15/

Toto pôstne obdobie treba prežívať v pohľade na celé dejiny spásy, počnúc prísľubom Spasiteľa, ktorý dal Boh v raji po hriechu prvých rodičov, cez všetkých prorokov, ktorí predpovedali jeho príchod a udalosti s tým spojené. taktiež pozerajúc na jeho predkov, ale najmä na Presvätú prečistú preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.                                                                                                       
(E.Zorvan, skrátené )

      Naša súčasnosť, ktorú práve žijeme, sa dostala do štádia, keď ťažko ochorela. Diagnózou je absolútny deficit lásky a jeho dôsledkom sú vojny, vraždy, drancovanie, násilnosti, likvidácia nenarodených aj prestarnutých, sexuálna zvrátenosť, náboženské prenasledovanie a celkový chaos vo svete aj v ľudskej duši. Bohu musí byť z nás nesmierne smutno. Na zaplakanie.

Avšak dobrá správa je, že na zlo, ktoré sa na nás zo všetkých strán valí, existuje liek. Je tu možnosť voľby pre každého z nás a chce to len jedno: Práve tu a práve teraz začať vedome a dobrovoľne zachovávať prikázania nášho Otca. Vyzerá to síce ako lacný recept, ale dôležitý je jeho efekt: Vedomie, že máme šancu a na jej konci je radosť. Boh koná v prospech nás, ale nie namiesto nás.
(Slovo+)

Ježiš vystúpil do neba a teraz nám pripravuje miesto, kam prídeme po skončení svojho života na zemi. No toto jeho prisľúbenie sa netýka len nášho nebeského príbytku. Ježiš ním zároveň svojim učeníkom hovorí, že pre každého jedného z nich pripravil miesto tu na zemi, vo svojom kráľovstve, ktoré je medzi nimi. 
Ježiš pripravil miesto - tu a teraz - aj tebe presne to miesto, na ktoré patríš a na ktorom sa môžeš rozvíjať. Je to miesto zariadené v súlade s tvojou osobnosťou, s tvojimi darmi a schopnosťami. Je to miesto, na ktorom sa môžeš stať jeho efektívnym spolupracovníkom (spolupracovníčkou) pri budovaní kráľovstva jeho Otca. 
Skús sa na chvíľku zamyslieť nad tým, kde by - práve v tejto chvíli tvojho života - mohlo byť toto tvoje miesto. Či už je to miesto v tvojej farnosti, alebo doma pri deťoch, môžeš si byť istý - istá, že toto miesto je pre teba takpovediac „ušité na mieru“. Je to miesto, na ktorom môžeš najlepšie vyžarovať Božiu lásku a milosrdenstvo. 
Ver tiež tomu, že na tomto osobitnom mieste je spolu s tebou aj Ježiš a pomáha ti. Jeho ustavičná prítomnosť ťa posilňuje vždy, keď zápasíš s protivenstvami a ťažkosťami. Môže ti dať múdrosť či vnuknutie, ktoré ti pomôže naplniť tvoje poslanie. Môže ti dať energiu a nádej, keď sa cítiš vyčerpaný (vyčerpaná. No predovšetkým ťa Ježišova prítomnosť môže napĺňať radosťou z toho, že už za krátky čas sa staneš dedičom (dedičkou) osobitného miesta, ktoré ti pripravuje v nebi!         

Pane Ježišu, ďakujem ti za toto miesto, ktoré si mi pripravil tu na zemi - a aj za miesto, ktoré mi pripravuješ v nebi.