Svätí Cyril a Metod. Spoločne prišli na naše územie s jediným cieľom: priniesť nám Kristovo svetlo. Títo bratia boli v tejto svojej misii takí jednotní, že nám niekedy pri uvažovaní nad ich životom môže uniknúť, akí boli vlastne rozdielni. 
Cyril bol učenec a filozof. Zrejme bol trochu utiahnutejší ako Metod, čo sa prejavilo aj v jeho túžbe zostať na sklonku svojho života v kláštore, kde mohol byť sám s Bohom. Metod, idúc v šľapajach svojho otca Leva, bol pred misiou na našom území úradníkom, ktorý musel vedieť pracovať nielen s číslami a faktami, ale aj s ľuďmi. Neskôr bol vysvätený za biskupa a napriek mnohým intrigám, ktorí proti nemu snovali protivníci, chodil po celej našej krajine a upevňoval ľudí vo viere, ktorú im s Cyrilom priniesli. 
Dnešným jazykom - a s miernym zjednodušením - by sme možno povedali, že Cyril bol introvert a Metod extrovert; rehoľníci by zasa mohli povedať, že Cyril skôr cítil povolanie ku kontemplácii a Metod k činnej službe. 
No títo dvaja celkom rozdielni bratia dokázali viac než len spolu vychádzať. Oni svoju rozdielnosť dokázali využiť v prospech Božieho kráľovstva - tým, že sa pri evanjelizačnej práci vedeli navzájom dopĺňať. 
Aj okolo nás je veľa rôznych „cyrilov“ či „metodov“, ktorí sú iní ako my a niekedy nám ich odlišný štýl života - ba možno aj šírenia evanjelia - prekáža. Spomeňme si vtedy na týchto dvoch rozdielnych bratov: bez Cyrila by sme nemali písmo, vďaka ktorému sme mohli spoznávať Božie slovo a sláviť liturgiu v našom jazyku, a bez Metoda by toto písmo - a všetko s ním spojené - možno rýchlo upadlo do zabudnutia. 
Nie je zlé, že sme iní. A nie je zlé, že sú iní aj druhí ľudia. Radujme sa z toho, že môžeme byť tými čím sme a tešme  sa, že ostatní ľudia v Cirkvi svojimi darmi dopĺňajú to, čo my nemáme alebo nedokážeme. I pri rozdielnosti je treba svorne šíriť Božie kráľovstvo.   
(upravené SMN)

Svätí Cyril a Metod, orodujte za nás.

…