Dnes, na sviatok Krista Kráľa, oslavujeme Ježišovu vládu nad celým stvorením. Oslavujeme skutočnosť, že všetko bolo skrze neho stvorené, všetko bolo skrze neho vykúpené a všetci budú ním raz súdení. Ježiš ako náš Kráľ má právo určiť meradlo, podľa ktorého budeme súdení. Podľa akého zákona ?. Zákonom tohto kráľovstva je však sám Ježiš. Jeho život, jeho cesta je meradlom, podľa ktorého budeme súdení. Ak chce byť človek sudcom, musí dobre poznať zákony. Jediné slovo v nejakom ustanovení môže ovplyvniť celý výsledok prípadu. S Ježišom to tak nie je. Jeho zákon je jednoduchý. Jeho kráľovstvo dostaneme do správy podľa jedného jednoduchého princípu: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). To je meradlo: milosrdenstvo, štedrosť a sebadarujúca láska. Často sa hovorí, že na druhý svet si nič nevezmeme; a v tom je veľký kus pravdy. Všetky naše peniaze, vyznamenania a majetky sú len dočasné. Nepôjdu s nami do neba ani nám nepomôžu doň vojsť. Ale predsa je niečo, čo si so sebou vziať môžeme: svoje dobré skutky. Vlastne práve tie skutky nám otvoria nebeskú bránu! Na Ježiša neurobí dojem množstvo nášho majetku a nebude sklamaný, ak ho budeme mať len málo. On bude pozerať na to, či sme mu dovolili obmäkčiť nám srdce; bude hľadieť na to, či sme nakŕmili hladných, odpustili tým, ktorí sa voči nám prehrešili, a ujali sa osamelých.
 Pretože jeho kráľovstvo nie je kráľovstvom bohatstva a moci, ale kráľovstvom pokory, lásky a služby.