A keď tak postupujeme, uvidíme, že čím krajšia je viditeľná
vec, tým je pohľad na ňu príjemnejší. Keďže však Boh na
nebesiach je neporovnateľne krajší a nádhernejší ako všetky
jednotlivé tvory spolu, ktoré aj keby boli stotisíckrát
krásnejšie ako v skutočnosti sú, tak z toho vyplýva, že je
neporovnateľne a nevýslovne príjemnejšie a potešiteľnejšie
vidieť pravého a velebného Boha.
A vidieť Ho jasne, bezprostredne a bez prestania upierať duševný
zrak na Jeho čistotu a nesmiernu jasnosť, zvlášť keď obsahuje
nielen najväčšiu krásu, ale tiež všetky dokonalosti bez miery a
hraníc, teda nesmiernu lahodnosť, svätosť, múdrosť,
všemohúcnosť, lásku, dobrotu a blaženosť.
Dionýz Kartuzián – O posledných veciach človeka:
Smrť, Boží súd, Peklo a Ne
