Eliáš (staršie Elijáš; po hebr. אליהו – Elijahu, doslova: Mojím Bohom je Hospodin) bol starozákonný prorok pôsobiaci v izraelskom kráľovstve za vlády kráľa Achaba v prvej polovici9. storočia pred Kr. Eliášov život a skutky zaznamenávajú Prvá a Druhá Kniha kráľov. Je opradený mnohými zázrakmi, vystupoval proti modloslužobníctvu, bol vzatý do neba na ohnivom voze. Jeho žiakom bol Elizeus.

Pôsobil v dobe keď viera v cudzie božstvá medzi Izraelitmi takmer vytlačila vieru v jediného pravého Boha. Achabovi predpovedal, že v krajine nastane hlad ako aj trest za uctievanie cudzích božstiev. Keď  sa utiahol v časoch trestu do Sarepty, zázračne sa nemíňalo jedlo vdove so synom, ktorí sa ho ujali. Vzkriesil aj jej syna. Potom na hore Karmel presvedčil ľud, že hlad je dôsledkom Božieho trestu za ich neveru. Novom zákone sa aj s Mojžišom zjavuje pri Ježišovom premenení na hore Tábor.

Ó, najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa a spas teba zvelebujúcich

 Úcta k Božskému Ježišovmu Srdcu je oslavou Božej lásky. V Kristovom Srdci sa Boh najbližšie a najľudskejšie zjavuje ako Láska. Toto tajomstvo Božej lásky „je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1 Jn 4, 10). Už v Starom zákone čítame, ako Boh nesmierne miloval človeka a prejavoval mu svoju nekonečnú lásku, dobrotu a milosrdenstvo. „Lebo všetko, čo je, miluješ...“, čítame v Knihe Múdrosti (11, 24).Vrcholom tejto Božej lásky a milosrdenstva je skutočnosť, že Boh Otec nám poslal svojho jednorodeného Syna (porov. 1 Jn 4, 9), aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (porov. Jn 3, 16). Teda nebeský Otec, ktorého „milosrdenstvo je večné“ (Ž 135, 1), dal nám to, čo mal najdrahšie: svojho jednorodeného Syna. A dal nám ho nie „pre spravodlivé skutky, ktoré sme vykonali, ale zo svojho milosrdenstva“ (Tít 3, 5). Boží Syn je odblesk nebeského Otca, preto sa v ňom odzrkadľujú všetky Božie vlastnosti - a teda aj Božia láska a milosrdenstvo. Svoju lásku k nám Boží Syn dokázal, keď za nás trpel a zomrel na kríži. On sám o tom povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15, 13). Práve v tejto obeti na kríži aj „my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám“. (1 Jn 4, 16). Táto spásna Božia láska sa stále vznáša nad horizontom ľudských dejín v znaku Srdca otvoreného vojakovou kopijou (Jn 19, 34). Ježišovo Božské Srdce bolo takto plné lásky k ľuďom, čo vidieť z jeho obeti na kríži. Preto sa stalo symbolom nekonečnej lásky k celému ľudskému pokoleniu. Keď teda uctievame jeho Srdce, obdivujeme jeho bezhraničnú lásku, ktorá sa prejavovala počas jeho pozemského života, keď požehnával deti, uzdravoval chorých, pomáhal biednym, miloval hriešnikov. Z kríža odpustil svojim vrahom. Teda cez toto Kristovo Srdce prichádza k nám vykupiteľská láska k hriešnemu pokoleniu. Kristovo Božské Srdce sa takto stalo symbolom Božej lásky. Nepozná rozdiely medzi ľuďmi, pretože volá: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11, 28-29). Chcel tým povedať, že napriek všetkým životným bolestiam a trápeniam nájdeme uňho pokoj a odpočinok pre svoje duše. Keď sa Ježiš zjavil sv. Margite Alacoque, ukázal jej svoje srdce, z ktorého šľahali plamene lásky a povedal: „Hľa srdce, ktoré tak milovalo ľudí, že nič nešetrilo až do vyčerpania, aby im mohlo prejaviť svoju lásku...“ (Tretie zjavenie - jún 1675). Pre ctiteľov Božského Srdca sľubuje Spasiteľ veľa milostí. Tak to oznámil sv. Margite v roku 1686, kde hovoril o dvanástich prisľúbeniach, ktoré sú prejavom nekonečnej Božej lásky a milosrdenstva. Sv. František Saleský (1567-1622) často hovorieval: „Keby som vedel, že mám v srdci žilku, ktorá nepatrí Bohu, hneď by som ju vytrhol.“ Tento svätec dobre pochopil, že jeho srdce má celé patriť Bohu pre jeho dobrotu a lásku, ktorú má k nám tým, že nás povolal do života a spoločenstva s ním, a ktoré nám dokázal, keď nám poslal Vykupiteľa - svojho Syna. „

Súhlas s použitím čerpania z Hómilie  o. František DANČÁK

Upravil: Rudolf Sklenár