Ruský spisovateľ Lev Tolstoj napísal poviedku o starom obuvníkovi, ktorý sa volal Martin. Po smrti manželky a dieťaťa začal zúfať. S plačom sa pýtal svojho zbožného priateľa: „Pre koho mám teraz žiť?“ Priateľ odpovedal: „Pre Boha, Martin, pre Boha.“ „A ako môže niekto žiť pre Boha?“ spýtal sa Martin. „Kristus ti ukáže cestu,“ odpovedal priateľ. „Kúp si Evanjelium a čítaj. Nájdeš v ňom návod ako žiť pre Boha. V ňom je všetko vysvetlené.“
   
   Martin si ešte v ten istý deň kúpil Evanjelium a začal čítať. Čím viac čítal, tým jasnejšie chápal, čo Boh od neho chce a čo to znamená žiť pre Boha.
      Jedného dňa čítal Ježišove slová o láske k nepriateľom (Lk 6, 27-35). Táto evanjeliová náuka ním otriasla. Zvlášť Ježišov príkaz: „Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty“ (Lk 6, 29). Keď si uvedomil ako málo sa jeho život zhodoval s touto náukou, rozplakal sa a začal prosiť: „Pane, zmiluj sa! Pane, pomôž mi!“
      Nezriedka sami vnímame, že poslušnosť Ježišovým slovám je pre nás príliš ťažká. Zdá sa nám, že je nemožné naplniť jeho náuku. Máme chuť rezignovať, „preskočiť“ tieto náročné slová. Skúsme však – podobne ako Martin z poviedky – obrátiť sa na Spasiteľa: „Pane, zmiluj sa! Pane, pomôž mi!“ Bez neho totiž nič nezmôžeme.

    Nedeľa o Samaritánke

Čítanie z Evanjelia na nedeľu o Samaritánke Jn 4, 5 – 42 (zač. 12) Ježiš prišiel do samarijského mesta nazývaného Sychar, neďaleko poľa, ktoré dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš, unavený z cesty, sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potraviny. Samaritánka mu povedala: „Ako môžeš ty, Žid, žiadať odo mňa, ženy Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Veď Židia sa so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‛ ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ teda máš živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on i jeho synovia a jeho dobytok?“ Ježiš jej odpovedal: „Každý, kto pije z tejto vody, opäť bude smädný. Kto sa však napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude smädný naveky, ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Ježiš jej povedal: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‛ lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. Pravdu si povedala.“ Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde ho treba uctievať.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza čas, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy uctievate to, čo nepoznáte, my uctievame to, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. Ale prichádza čas, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca v Duchu a pravde. Nuž, a Otec chce, aby ho takto uctievali. Boh je duch a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať v Duchu a pravde.“ Žena mu povedala: „Viem, že príde Mesiáš, nazývaný Kristus. Keď príde, všetko nám zvestuje.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, ktorý sa rozpráva s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a čudovali sa, že sa rozpráva so ženou, ale nikto nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som vykonala! Azda je to Kristus?“ Vyšli teda z mesta a prišli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Učiteľ, jedz!“ On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ A učeníci si medzi sebou hovorili: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nehovoríte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‛ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu tešili. Lebo v tomto sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste sa nenamáhali. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich úsilia.“ Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som vykonala.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. A zostal tam dva dni. Keď počuli jeho slová, uverilo ich ešte oveľa viac. A žene hovorili: „Veríme už nielen preto, čo si povedala, ale sami sme počuli a videli, že on je naozaj Christos, Spasiteľ sveta.“

Sv. JURAJ 23. apríla

Pravdepodobne pochádzal k Kappadócie. Bol synom bohatých rodičov. Po otcovej smrti sa matka presťahovala do Palestíny, kde spravovala veľký majetok. Juraj vstúpil do vojska a dosiahol hodnosti vojvodu a komitu (vysoký dôstojník, ktorý sprevádzal cisára na cestách a bol jeho poradcom). Keď Dioklecián začal prenasledovať kresťanov, Juraj rozdal svoj majetok chudobným a svojich otrokov prepustil na slobodu. Potom cisára obvinil z nečestného jednania a priznal sa ku kresťanstvu. Udivený cisár sa ho snažil najprv presvedčiť, aby odpadol od Krista. Až potom ho dal zatvoriť. Mučeníkovi dali nohy do klády a na hruď mu dali ťažký kameň. Na druhý deň bol Juraj znovu predvolaný pred cisára. Keď zostal pevný vo svojom presvedčení, priviazali ho ku kolu, za ktorým boli ostré klince, ktoré sa otáčali a trhali telo mučeníka. Hodili ho do nehaseného vápna, potom ho bičovali. Keď to všetko videla Diokleciánova manželka Alexandra, uverila v Ježiša Krista. Cisár sa znovu snažil získať mučeníka pre modloslužbu. Svätec mu povedal: "Ukážte mi vašich bohov!" Cisár sa zaradoval a zaviedol ho do pohanského chrámu. Juraj tam vzývaním Kristovho mena zničil všetky pohanské modly. Pohanskí kňazi sa naňho vrhli. Žiadali okamžitú smrť. Tu prišla cisárovná, padla mučeníkovi k nohám a prosila o modlitbu. Rozhnevaný Dioklecián oboch odsúdil na smrť sťatím. Cisárovná počas cesty na popravisko zomrela (aj jej pamiatku spomíname 23.4.) Svätý Juraj došiel na miesto popravy. A bol sťatý 23.4.303. Manželka jeho telo preniesla do mesta Lyddy v Palestíne. Za Konštantína Veľkého ho preniesli do novovybudovaného Chrámu sv. Juraja v Lydde. Hlava svätca sa nachádza v Ríme, v chráme, ktorý nesie jeho meno. Svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca Juraj, pros Boha za nás.

Synaxár