Ľudské radosti v živote sú ako kamene v brode: neisté a vzdialené. Ak šliapneme na jeden, musíme rýchlo preskočiť na druhý, potom na ďalší, atď… Škoda, že tak málo ľudí vie, ako profitovať zo svojich sĺz a utrpenia!S kapitálom bolesti, ktorý nám život podáva, by sme mohli získať nespočetné zásluhy. Ale väčšina ľudí na to ani nepomyslí. Kríže, ktoré by im mohli byť zdrojom zásluh pre nebo a pre duše, sú pre nich len príležitosťou k netrpezlivosti a hriechu.Nesťažujeme sa a neútočíme na Boha hneď, ako sa nás dotkne bolesť? Pán Ježiš povedal svätej Gertrúde: „Bol by som veľmi rád, keby moji priatelia boli presvedčení, že ak ich niekedy nútim, aby mi s námahou slúžili, akoby na ich vlastný účet, robím to vždy len pre ich väčšie dobro. Chcel by som, aby vo svojich bolestiach videli dôkaz mojej otcovskej dobroty.“Raoul Plus SJ – Myšlienka zmierenia

Ak je niekto v hodine smrti zvádzaný k nedôvere, k malomyseľnosti alebo k zúfalstvu, je dobré, aby si spomenul na svoje zásluhy a tak si dodal nádeje i odvahy. Domnelé zásluhy však má pripočítať Bohu a jeho milosti a nie svojim silám. Nádej je totiž isté očakávanie budúcej blaženosti, ktorej sa dúfajúci z milosti Božej dočká pre svoje zásluhy. Preto svätý Gregor píše v 22. knihe Mravouky: „Kým žijeme, máme svoje dobré skutky vymazať z pamäti, aby sme nespyšneli, ale keď sa blíži smrť, máme si na ne často spomínať, aby nám dodávali dôveru a potláčali náš strach, ženúci nás do zúfalstva.“ Dionýz Kartuzián – O posledných veciach človeka.

Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.  Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.  On neodišiel z neba, keď odtiaľ zostúpil k nám; a neodišiel ani od nás, keď zasa vystúpil do neba. Že bol aj tam, keď bol tu, sám potvrdzuje takto: „Nik,“ hovorí, „nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi.“      Toto povedal, vychádzajúc z dôvodov jednoty: lebo on je našou Hlavou a my sme jeho telom. Teda nemohol to urobiť nik, iba on, lebo aj my sme on, veď on je pre nás Synom človeka a my skrze neho Božími synmi.Tak totiž hovorí Apoštol: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“Nehovorí: „Tak Kristus,“ ale: „Tak aj Kristus.“ Teda Kristus, to je mnoho údov, ale jedno telo.

(Sv. Augustín)

 Týmito slovami sa Ježiš prihovára každému jednému z nás. Chce, aby sme svoju dôveru vložili do jeho vernosti, aby sme verili jeho prísľubu nebeského domova. Veľakrát sme jeho vernosť mohli vidieť v jeho dare milosrdenstva. Ale svoju vieru si často musíme vybojovať vo chvíľach skúšok, protivenstiev a utrpenia. Každý jeden z nás má svoju vlastnú cestu, po ktorej musí kráčať, no Ježišove slová môžu pozdvihnúť naše srdce, keď uvažujeme nad domovom, ktorý na nás čaká. Nech sa ti srdce nevzrušuje. V dome môjho Otca je veľa príbytkov. Aj ty putuješ do príbytku, ktorý pre teba Ježiš pripravil – každý deň, s každým tvojím rozhodnutím milovať a nasledovať ho. Vždy, keď si pripomínaš svoju vieru v Pána, vždy, keď sa k nemu obraciaš so svojimi radosťami a trápeniami, jeho slová ti dodávajú nádej a roznecujú v tebe plameň očakávania.
               Nech sa ti srdce nevzrušuje. Ježiš je pripravený viesť ťa k Otcovi.
(skrátené zo SMN)

Niet ho tu, vstal z mŕtvych. (Mk 16, 6)