Ak je niekto v hodine smrti zvádzaný k nedôvere, k malomyseľnosti alebo k zúfalstvu, je dobré, aby si spomenul na svoje zásluhy a tak si dodal nádeje i odvahy. Domnelé zásluhy však má pripočítať Bohu a jeho milosti a nie svojim silám. Nádej je totiž isté očakávanie budúcej blaženosti, ktorej sa dúfajúci z milosti Božej dočká pre svoje zásluhy. Preto svätý Gregor píše v 22. knihe Mravouky: „Kým žijeme, máme svoje dobré skutky vymazať z pamäti, aby sme nespyšneli, ale keď sa blíži smrť, máme si na ne často spomínať, aby nám dodávali dôveru a potláčali náš strach, ženúci nás do zúfalstva.“ Dionýz Kartuzián – O posledných veciach človeka.

Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.  Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.  On neodišiel z neba, keď odtiaľ zostúpil k nám; a neodišiel ani od nás, keď zasa vystúpil do neba. Že bol aj tam, keď bol tu, sám potvrdzuje takto: „Nik,“ hovorí, „nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi.“      Toto povedal, vychádzajúc z dôvodov jednoty: lebo on je našou Hlavou a my sme jeho telom. Teda nemohol to urobiť nik, iba on, lebo aj my sme on, veď on je pre nás Synom človeka a my skrze neho Božími synmi.Tak totiž hovorí Apoštol: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.“Nehovorí: „Tak Kristus,“ ale: „Tak aj Kristus.“ Teda Kristus, to je mnoho údov, ale jedno telo.

(Sv. Augustín)

 Týmito slovami sa Ježiš prihovára každému jednému z nás. Chce, aby sme svoju dôveru vložili do jeho vernosti, aby sme verili jeho prísľubu nebeského domova. Veľakrát sme jeho vernosť mohli vidieť v jeho dare milosrdenstva. Ale svoju vieru si často musíme vybojovať vo chvíľach skúšok, protivenstiev a utrpenia. Každý jeden z nás má svoju vlastnú cestu, po ktorej musí kráčať, no Ježišove slová môžu pozdvihnúť naše srdce, keď uvažujeme nad domovom, ktorý na nás čaká. Nech sa ti srdce nevzrušuje. V dome môjho Otca je veľa príbytkov. Aj ty putuješ do príbytku, ktorý pre teba Ježiš pripravil – každý deň, s každým tvojím rozhodnutím milovať a nasledovať ho. Vždy, keď si pripomínaš svoju vieru v Pána, vždy, keď sa k nemu obraciaš so svojimi radosťami a trápeniami, jeho slová ti dodávajú nádej a roznecujú v tebe plameň očakávania.
               Nech sa ti srdce nevzrušuje. Ježiš je pripravený viesť ťa k Otcovi.
(skrátené zo SMN)

Niet ho tu, vstal z mŕtvych. (Mk 16, 6)

Včerajšia  nedeľa (2. po Pasche – o Tomášovi – sviatok Božieho milosrdenstva) patrí medzi tie viac krásne.

       Evanjeliový príbeh nedele hovorí o Ježišovom vzkriesení. Zvlášť sú tu spomínané Ježišovo rany, ktoré ostávajú trvalou súčasťou Ježišovho tela. Pán Ježiš ukázal učeníkom ruky a bok..

       A potom Pán Ježiš vyzval Tomáša, aby sa dotkol jeho rán a vložil svoju ruku do jeho boku

       V duchovnom význame Kristove rany sú bránou, cez ktorú sa stretávame s Bohom. Sú trvalým znakom jeho lásky.

       Keďže v úryvku sa nespomína Tomášova reakcia, vždy sa pýtam, či sa skutočne dotkol Krista. Jeho spontánne vyznanie „Pán môj a Boh môj“ - to je jeho osobné vyznanie. Tomáš nehovorí „Ty si Pán a Boh“, alebo „Ty si náš Pán a Boh“, ale dvakrát používa - „môj“. Boží Syn vyviedol Tomáša z jeho vlastnej uzavretosti, ktorá je silnejšia, než zatvorené dvere miestnosti.

       Meno „Tomáš“ v aramejčine znamená „dvojča“, čo vyjadruje aj jeho grécke pomenovanie Didymus. Sväté písmo však neuvádza, kto bol jeho dvojčaťom. Opäť môžeme toto označenie vnímať duchovne. Každý môžeme byť „dvojčaťom“ Tomáša aj v tom, že aj nás vzkriesený Pán pozýva: „Pozri moje rany, vlož svoju ruku... a nebuď neveriaci, ale veriaci.“ Podobne ako Tomáš aj my urobme osobné vyznanie viery v jeho lásku a milosrdenstvo a buďme jeho zvestovateľmi.
(autor o.M.Mojžiš)