Tropár, 1. hlas: Už
pred svojím utrpením, Kriste Bože,dokázal si pravdivosť viery vo
všeobecné zmŕtvychvstanie, lebo si vzkriesil Lazára. Preto aj my spolu
s jeruzalemskými deťmi nesieme ratolesti ako znamenie víťazstva
a k tebe, Víťazovi nad smrťou, voláme: Hosana na výsostiach. Požehnaný,
ktorý prichádza v mene Pánovom.
Šiesty týždeň Svätej Štyridsiatnice
v liturgickom kalendári Východnej cirkvi vrcholí dvoma veľkými
udalosťami zo života Ježiša Krista: vzkriesením Lazára, ktorému je
venovaná sobota pred Kvetnou nedeľou a slávnostným vstupom Pána do
Jeruzalema, ktorý Cirkev slávi na Kvetnú nedeľu. V piatok tohto týždňa
sa vo Východnej cirkvi končí Svätá Štyridsiatnica;, nasleduje Kvetná
trioda. Lazárova sobota nasleduje teda po Veľkom pôste.
Liturgia. Cirkevní
liturgisti 7. a 8. stor. sv. Andrej Krétsky, sv. Kozma Majumský, sv. Ján
Damascénsky zložili stichiry a kánony na Službu Lazárovej soboty. Táto
služba má charakter Pánovho sviatku, resp. nedele, o čom svedčia spevy
na utierni: Anjelský zbor… Videli sme Kristovo vzkriesenie… V tento deň sa na liturgii nespieva Svätý Bože, ale Ktorí ste v Krista pokrstení, lebo kedysi sa na Lazárovu sobotu konal krst katechumenov.
História. Slávenie
udalosti vzkriesenia Lazára v sobotu pred Kvetnou nedeľou siaha do
prvých storočí kresťanstva. V 4. stor. na Východe už bola Lazárova
sobota veľkým sviatkom, ako to dosvedčuje pútnička Egeria. Egeria (4.
stor) nám podáva podrobný opis slávenia Lazarovej soboty v tom čase
v Jeruzaleme. V jej denníku čítame, že v tento deň po rannej liturgii
bola osobitná procesia do domu Lazára v Betánii, vzdialenej asi dve míle
od Jeruzalema. Na procesii sa zúčastňoval biskup Betánie, kňazi, mnísi
a mnoho veriacich. Procesia – púť po ceste, neďaleko Betánie, navštívila
chrám, ktorý bol na tom mieste, kde sa Mária, Lazárova sestra, stretla
s Pánom a oznámila mu, že jej brat zomrel. V tomto chráme sa čítala táto
stať Svätého evanjelia, ktoré hovorí o stretnutí Márie s Pánom
Ježišom. Potom všetci, spievajúc hymny a žalmy, išli do Lazárovho
hrobu. Na procesii sa zúčastňovalo veľké množstvo ľudí. Pri hrobe Lazára
bola bohoslužba, pri ktorej sa čítalo evanjelum o vzkriesení Lazára.
Spravodlivý Lazár.
Cirkevná tradícia hovorí, že spravodlivý Lazar po svojom vzkriesení
zanechal Betániu, lebo židovskí starší ľudu ho chceli zabiť. Odišiel na
ostrov Cyprus, kde bol biskupom a tam zomrel po tom, čo žil ešte 30
rokov po svojom vzkriesení. Životopisy svätých Východnej cirkvi uvádzajú
prenesenie relikvií Spravodlivého Lazára na deň 17. októbra. Tu sa
hovorí, že grécky cisár Lev Filozof (886 –912) dal postaviť v Carihrade
chrám k úcte Lazára. Našiel jeho relikvie na Cypre, ktoré mali byť
v mramorovej truhle s nápisom: „Štvordňový Lazár, Kristov priateľ“.
Cisár Lev dal príkaz, aby boli relikvie dané do striebornej truhly
a prevezené do Chrámu Lazara v svojom hlavnom meste.
Význam zázraku vzkriesenia Lazára. Ježiš
Kristu počas svojho života vykonal mnoho zázrakov, ale žiaden nemal
také veľké dôsledky, ako vzkriesenie Lazára. Tento zázrak bol pre
mnohých veľmi presvedčivým dôkazom Kristovho božstva. Kristus tu
vystupuje ako Pán života a smrti, ako ten, čo premohol smrť, ako
všemohúci Boh. Tento zázrak je zároveň predobrazom vzkriesenia všetkých
ľudí.
Veľkosť a sláva tohto zázraku sa stala
bezprostrednou príčinou Kristovho slávnostného vstupu do Jeruzalema na
Kvetnú nedeľu. Nadšený ľud vítal Krista nielen ako svojho proroka, ale
ako svojho Mesiáša, kráľa a Pána, ktorého predpovedali proroci.
Krátko po vzkriesení Lazára nasledovalo
Ježišovo odsúdenie a smrť, pretože v Krista vtedy uverili veľké zástupy,
čo znepokojilo židovských starších ľudu a tí hneď zvolali veľradu. „Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu – čítame v Evanjeliu sv. Jána a hovorili: „Čo
robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria
v neho všetci… A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú“ (Jn 11, 47 – 48. 53). „A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára“. (Jn 12,10).
(podľa Katrij, J.: PIZNAJ SVIJ OBRJAD)
Nových dnes
Spolu: 13
