Zoslanie Ducha Svätého (iluminácia rukopisu z 15. storočia). Hore je holubica zobrazujúca Ducha Svätého. Panna Mária stojí v strede, obkolesená Dvanástimi apoštolmi a ďalšími učeníkmi (Musée Condé, Chantilly).

V cirkvách byzantského obradu (teda u gréckokatolíkov ) sa pre tento sviatok používa názov Zostúpenie Svätého Ducha alebo Päťdesiatnica.

Náboženský význam

Oslavujú sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Pochádzajú zo židovského sviatku Šavu’ot. Teologicky sa tento sviatok vzťahuje v židovstve na odovzdanie Zákona na Sinaji a v kresťanstve na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

V gréckokatolíckej cirkvi

Zostúpenie Svätého Ducha. Novgorodská ikona z 15.-16. stor.

V gréckokatolíckej cirkvi sa tento sviatok tradične nazýva Zostúpenie Svätého Ducha, čím sa zdôrazňuje aktivita, činnosť Svätého Ducha ako samostatnej osoby. Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, na obnovu, zmenu ľudských sŕdc a na jeho dary. Ďalším dôležitým aspektom je oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha. Osobitnou bohoslužbou je večiereň v nedeľu večer (často sa slávi hneď po skončení svätej liturgie) s modlitbami na kolenách.

V tento sviatok sa chrámy ozdobujú zelenými ratolesťami (neraz aj drobnými stromčekmi) a aj farba bohoslužobných odevov je tradične zelená, čo symbolizuje, že Svätý Duch je darca života.