Nanebovstúpenie Krista

Nanebovstúpenie Pána. Bulharská ikona, 16. stor.

Nanebovstúpenie Krista alebo Nanebovstúpenie Pána je posledné zjavenie sa Krista apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, kedy bol vyzdvihnutý v oblaku do neba. Nanebovstúpenie Krista sa udialo štyridsať dní po jeho zmŕtvychvstaní, keď bol s apoštolmi na Olivovom vrchu (Sk 1, 9 - 12^[1]).

Rovnomenný sviatok sa  slávi 40. deň po Veľkonočnej nedeli (Pasche), tento deň vždy pripadne na štvrtok.

Svätý Jakub starší (tiež Jakub Väčší, Svätý Jakub z Compostely, Jakub Zebedeov) (* ? - † okolo 44, Jeruzalem) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista.

Učinkovanie

Jakub bol synom rybára Zebedea a Salome a teda bratom apoštola Jána. Nazýva sa aj Starší, Väčší alebo Zebedeov, kvôli odlíšeniu od svojho menovca Jakuba Alfeovho. Patril medzi trojicu najobľúbenejších Kristových apoštolov a jedného z prvých mučeníkov viery. Zo všetkých apoštolov zahynul vôbec ako prvý.

Rovnako ako sv. Peter a sv. Ondrej zaoberal sa rybolovom na Genezaretskom jazere. Bol známy svojou výbušnou povahou.

Zvláštnej úcty sa mu dostalo aj prostredníctvom evanjelií. V nich sa spomína pri dôležitých udalostiach Ježišovho pôsobenia - napr. pri vzkriesení Jairovej dcéry, k vlastnému Premeneniu či okamihoch úzkosti v Getsemanskej záhrade.

Po Ježišovom Nanebovstúpení putoval rôznymi krajinami; za najznámejšie miesta jeho pôsobenia sa považuje Jeruzalem, Samária a Španielsko.

Smrť

Zo Španielska sa vrátil do Jeruzalema, kde ho zatkli a uväznili vojaci kráľa Heroda Agrippu I. Pravdepodobne v roku 44 ho tu aj popravili sťatím, čím sa stal prvým zahynuvším z Ježišových apoštolov.

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe," ....  Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu." Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?"... 

Ježiš týmto zázrakom rieši aj rozpor medzi sebou a farizejmi ohľadom zachovania sobotňajšieho odpočinku: Židia prísne zachovávali siedmy deň, t.j. sobotu. 3. božie prikázanie totiž znie takto: „Spomni si na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! 6 dní budeš pracovať a konať všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojích bránach. Lebo za 6 dní utvoril Pán nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, v 7. deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho." A zákonníci - vykladači Tóry - tvrdili, že neslobodno v ten deň robiť ani blato, lebo to je hrnčiarska robota a pracovať v sobotu sa v duchu 3. b. pr. nesmie. Kto by robil, ťažko zhreší.

A je práve sobota, Ježiš robí blato. On na uzdravenie nepotrebuje žiadne pomôcky, ale aby pohol farizejov k zamysleniu, robí zo sliny a pôdy trocha blata. Tak uzdravuje slepého. A tým zároveň začína veľke vyšetrovanie zo strany farizejov a zákonníkov. Uzdravený sa však pridáva na stranu Ježišovu. Tým sa potvrdzuje, že je pravdivé posolstvo Nového Zákona : Láska je viac ako prikázanie. Nemožno totiž postaviť vzťah ku Bohu výlučne iba na prikázaniach. Je niekto taký, kto sa snaží dodržiavať všetky prikázania do bodky ? Myslím, si že je nie jeden, ale viac. Lenže darí sa Vám to naplno ? A ak, napĺňa vás to božím pokojom ? Či nie skôr duchovnou pýchou ? Preto nás Ježiš Kristus varuje pred takýmto duchovným snažením, keď hovorí: „... tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť." (Lk 17, 10). Podstata viery a vzťahu k Bohu totiž nie je len v plnení prikázaní !

spracoval o. Vlastimil