Rim 8,1

„Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi.“

V tejto vete, ktorú ti Boh šepká do srdca, sa ukrýva tvoja svätosť kresťana, tvoja sloboda, tvoj život, aký má pre teba Boh naplánovaný. Boh chce, aby si sa jej držal ako najcennejšieho pokladu, pretože je v nej Ježišov poklad.

Premýšľaj o tejto vete, opakuj si ju stále dookola, až kým k tebe neprehovorí. Pre teba, ktorý si v Kristovi, niet už odsúdenia! Nikto a nič ťa nemôže odsúdiť, nájsť na tebe vinu, pretože si v ukrytý v Ježišovi! A teda ani ty sám sa nesúď, neprehrabuj sa vo svojej vine. Len odpočívaj v Ňom, v ktorom niet odsúdenia.

Zdroj : Rybka

Upravil : R.Sklenár

23. apríl , je spomienkou na sv. veľkomučeníka Juraja, ktorý za panovania rímskeho cisára Diokleciána zomrel mučeníckou smrťou. Tento cisár nariadil prenasledovanie kresťanov. Juraj, ktorý bol dôstojníkom v jeho armáde, sa verejne priznal ku kresťanskej viere. Za to bol mučený a nakoniec odsúdený na smrť sťatím hlavy 24. apríla 303 roku. Jeho pamiatka sa zachovala dodnes, úcta k nemu je rozšírená zvlášť vo východnej cirkvi, najmä pre jeho vernosť pravde a odvahe verejne vyznať vieru v Boha.

Ako sa dozvedáme z Jánovho evanjelia (Jn 4, 5 – 42), Samaritánka Fotina sa stretla s Kristom pri Jakubovej studni. Po rozhovore s Kristom – ktorý ju priviedol k vode večného života – oľutovala svoje hriechy a svojím slovom svedčila Samaritánom v meste Sychar, kde bývala, že stretla Mesiáša. Preto sa niekedy označuje ako tá, ktorá prvá ohlasovala Kristovo evanjelium.

Priviedla k obráteniu svojich päť sestier (sväté: Anatole, Foto, Fotis, Paraskevu a Kyriake) a svojich synov (sv. Fotina, predtým nazývaného Viktor a sv. Josesa). Všetci sa stali neúnavnými ohlasovateľmi Krista. Po umučení apoštolov Petra a Pavla, odišla sv. Fotina spolu so svojím mladším synom Josiom zo svojho domova z mesta Sychar v Samárii a usadila sa v Kartágu, kde ohlasovala evanjelium.

Jej starší syn Viktor statočne bojoval v rímskom vojsku proti barbarom a za statočnosť bol povýšený na veliteľa. Keď mu starosta mesta kde žil, ponúkol, aby udával kresťanov (za to mal dostávať ich majetok), odmietol. Na výzvu, aby svoju matku a svojho brata presvedčil, že nemajú otvorene hlásať kresťanstvo, ale držať svoju vieru v tajnosti, odpovedal: „Ja sám chcem byť ohlasovateľom ako moja matka a brat. Viktorovi sa podľa tradície zjavil Ježiš Kristus a sám mu zmenil meno na Fotin, pretože mnohí, ktorí boli ním osvietení, sa obrátili k Pánovi.

Sv. Fotine zjavil Spasiteľ, že sa blíži čas jej mučeníctva, a tak sa bývalá Samariánka vybrala do Ríma a pripojila sa tam k vyznávačom. Tí, keď sa pred cisárom Nerom odmietli zriecť Krista, nechal im kladivom rozdrviť prsty na rukách. Pri tomto mučení však vyznávači necítili žiadnu bolesť a ruky sv. Fotiny zostali neporušené. Nahnevaný cisár ich postupne nechal kruto mučiť: dal ich oslepiť, sťahovať z nich kožu, bičovať, ukrižovať dolu hlavou, niektorým dal odseknúť nohy. Fotinu hodili do studne. Nakoniec ich dal sťať, r. 66 po Kr.

O sv. Fotine je známe, že napľula do tváre samotnému cisárovi Nerovi, keď ju pred neho po veľkom mučení predviedli. Týmto odvážnym činom vyjadrila svoj postoj k nemu ako k nepriateľovi kresťanov.