Som KRESTAN (I am christian)

Prišiel sám Pán, učiteľ lásky, naplnený láskou, „rozhodil po zemi slovo“, ako bolo o ňom predpovedané, a ukázal, že v dvoch prikázaniach lásky spočíva zákon i proroci.
Uvažujte so mnou, bratia, aké dve prikázania sú to. Veď vám musia byť veľmi známe. Nemôžu vám prísť na myseľ len vtedy, keď vám ich pripomíname; ony nesmú nikdy vymiznúť z vašich sŕdc. Neprestajne myslite na to, že treba milovať Boha i blížneho: „Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou a blížneho ako seba samého.“
Na toto treba ustavične myslieť, o tomto treba rozjímať, toto treba dodržiavať, uskutočňovať, plniť. V poradí uloženia príkazu je prvá láska k Bohu. Láska k blížnemu je zasa prvá v poriadku uskutočňovania. Lebo ten, čo ti nariadil lásku v dvoch prikázaniach, neodporúčal ti najprv blížneho a Boha až potom, ale najprv Boha a potom blížneho. (sv. Augustín)

Prevzate : Facebok , Anna Václavová

Ikona Bohozjavenia Pána.

Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia (gr. Θεοφάνια, príp. Επιφάνια; csl. Богоѧвле́нїе; lat. Epiphania, príp. Theophania) je kresťanský sviatok, ktorý väčšina kresťanov slávi 6. januára.

V tento deň (tj. 6. januára) sa v rámci sviatku s názvom Bohozjavenie pripomína Ježišov krst v rieke Jordán, ktorý bol začiatkom jeho verejného účinkovania, teda jeho verejným zjavením sa ľudstvu. Na Východe sa kedysi v tento deň zároveň slávilo aj Narodenie Pána, až neskôr sa zaviedlo jeho slávenie 25. decembra.^[2]

V byzantskom obrade je Bohozjavenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov, najvýznamnejším z nepohyblivých sviatkov. Sviatok má nielen kristologický charakter (zjavenie vteleného Božieho Slova), ale aj výrazný trojičný (trinitárny) charakter, keďže pri tejto udalosti sa zjavil aj Otec (hlas z neba) a aj Svätý Duch (v podobe holubice). Bohoslužobné texty zdôrazňujú aj krst a jeho význam pre veriaceho človeka.

V predvečer sviatku (5. januára, niekedy už 4.) ráno sa slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k tomuto sviatku.^[3]

Večer sa slávi večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, počas ktorej sa číta 13 starozákonných čítaní, apoštol a evanjelium.^[4]

Veľké svätenie vody na rieke San.

Po nej nasleduje veľké svätenie vody (niekedy sa koná až na sám sviatok po liturgii). Najmä na dedinách býva zvykom, že sa svätí voda priamo na potoku či rieke, v niektorých krajinách aj na jazere alebo na mori. Za hlavného autora modlitieb sa považuje sv. Sofrón Jeruzalemský a svojou štruktúrou pripomínajú anaforu (omšový kánon). Obsahujú aj prosby so vzývaním Svätého Ducha, aby posvätil vodu, aby sa stala prameňom odpustenia, očistenia a nového života pre pokrstených, keďže na sviatok Bohozjavenia bolo zvykom krstiť katechumeniov. Pri posvätení kňaz postupne na vodu dýcha a ponára do nej ruku, svietnik a kríž. Po posvätení kňaz kropí svätenou vodou celý chrám a prítomných ľudí.^[5] Tí potom svätenú vodu pijú a odnášajú si ju domov.

Poslednou modlitbou v predvečer sviatku je veľké povečerie, ktoré sa slávi rovnako ako na sviatok Narodenia Pána. Na jeho konci sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja.

Na sám sviatok sa slúži ráno utiereň a po nej liturgia svätého Jána Zlatoústeho, po ktorej sa koná myrovanie (pomazanie olejom a rozdávanie posvätených chlebov).

Na druhý deň, 7. januára, sa slávi Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi, ktorý je druhým dňom slávenia sviatku.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Bohozjavenie prikázaným sviatkom. Na sám sviatok alebo v období tesne po ňom je zvykom, že kňaz chodí svätiť domy a byty veriacim.

Prevzaté : Wikipédia