Autor : Anna Vaclavova

Darmo sa zlý bude usilovať udusiť Božie slovo kdekoľvek a akokoľvek, je to práve Božie slovo, cez ktoré chápeme, že svet lásku má, ktorá ho spája a nerozdeľuje, že všetko, čo Božie slovo obsahuje je v prospech človeka.
Božie Slovo ma ubezpečuje v chápaní Boha ako nevyčerpateľný zdroj lásky, bez ktorej môj život nedáva zmysel. Je to istota, ktorá ma nikdy nesklame. Božie slovo mi každej situácii, v každom okamihu môjho života má čo povedať, aby som sa vedela správne zorientovať.

2 Kor 4,18

„Tak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.“ (NIV)

Okolo nás sú dve reality. Jedná je tá hmatateľná, materiálna a viditeľná. Tá druhá je neviditeľná, našim zmyslom ukrytá. V akej realite žiješ ty?

Diabol robí vynikajúcu prácu v tom, že odvracia zrak kresťanov z neviditeľnej reality a udržiava ich v realite viditeľnej. Jeho najmocnejšou zbraňou od počiatku bolo klamstvo. A tak klame aj dnes. Keď zhrešíš, nahovára ti, že si stratil Božiu milosť, keď sa nahneváš na priateľa, šepká ti, že Boh sa na teba nahneval.Skvele sa mu darí presviedčať, že svojim hriechom stratíš status milovaného syna či milovanej dcéry. Keď matka v slabej chvíli udrie svoje dieťa, keď otec nezvládne bolesť a rozkričí sa na manželku, diabol využije situáciu a presviedča: „Si neschopná matka, nedokážeš milovať! Ako chceš byť milovaná?! Si násilnícky muž! Rovnako Boh potrestá i teba“

Biblia nám ale hovorí, že viditeľná realita pominie, no nebeská realita je večná a pravdivá. „Kráčame podľa viery a nie podľa toho, čo vidíme“ (2 Kor 5,7). Priateľu, nebeskou realitou je, že si Božím synom a dcérou, že si Jeho milovanou. Toto je realita, ktorá nikdy nepominie. Pretože Ježiš zaplatil za tvoj hriech, nič a nikto túto realitu nezmení!

Vždy keď upadneš, keď sa pošmykneš, nedovoľ zlému nahovoriť ti svoje klamstvá. Nedovoľ mu ukradnúť ti úžasný pocit bezpečia a pokoja v Božom náruči. „Viera je uistením [istotou] vecí, v ktoré dúfame.” (Hebr 11,1 NASB). Preto nespúšťaj zrak z toho, čo je večné. Nespúšťaj zrak z Krista a keď padneš, povedz si : „Pane, v Kristovi som Tvojou spravodlivosťou. Vďaka Ti!“ (porov. 2 Kor 5,21) a potom v tejto realite ži!

Zdroj Rybka

Ján Krstiteľ

bol synom židovského kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety. Podľa najstaršieho podania bývali títo manželia v dedinke Ain Karim, vzdialenej asi 7km na západ od Jeruzalema. Evanjelium prízvukuje že obaja boli spravodliví pred Bohom, lebo žili podľa božích prikázaní a podľa predpisov Mojžišovho zákona. No chýbalo im to, čo si každá izraelská rodina cenila najviac, a to boli deti. Bohabojní manželia často prosili v modlitbe, aby im Boh doprial potomka, ale márne. Medzitým roky pokročili a Zachariáš s Alžbetou podľa prirodzených predpokladov stratili už nádej na dieťa.
A tu zasiahol Boh Mimoriadnym spôsobom. Keď raz konal Zachariáš službu v jeruzalemskom chráme, zjavil sa mu anjel a oznámil, že Boh vyslyšal jeho modlitbu a dá mu syna. No nebude to obyčajné dieťa, ale Bohu zasvätený prorok a Mesiášov predchodca. Zachariáš nechcel veriť tejto nečakanej a nezvyčajnej zvesti, preto ho Boh potrestal prechodnou nemotou.
Alžbeta naozaj počala dieťa. Tešila sa tomu, ale bola i zmätená, takže sa istý čas skrývala so svojím tajomstvom. Ale sa napokon aj susedia a známi dozvedeli, čo sa stalo. K nim sa pripojila mladá Alžbetina príbuzná Mária z Nazaretu, ktorá sa tiež mimoriadnym spôsobom stala matkou. Mária prišla pomáhať Alžbete a tá v prorockom osvietení v nej spoznala matku očakávaného Spasiteľa sveta. Toho Spasiteľa, ktorému bude jej syn pripravovať cestu.
Keď sa Alžbete narodil chlapec, na jej a mužovu žiadosť mu dali meno Ján, tak ako to Zachariášovi oznámil anjel. Ľudia sa tomu všetkému čudovali a pýtali sa, čo len bude z toho dieťaťa. Odpoveďou boli slová chválospevu jeho otca Zachariáša:„ Ty, chlapček, sa budeš volať prorokom najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánovou tvárou pripraviť mu cesty a počúvať ľud o spáse, že sa mu odpustia hriechy...“(Lk 1,76n.)

Slávime sviatok kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok kríža a spolu s Ukrižovaným sme pozdvihnutí do výšin, aby sme zem s hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá. Vlastniť kríž je taká vzácna a taká veľká vec, že kto ho vlastní, vlastní poklad. Ja som zo všetkých dobier právom nazval pokladom to, čo je v skutočnosti i podľa mena najkrajšie. V ňom, cezeň a do neho je uložená celá naša spása a bola vrátená do pôvodného stavu.

Keby totiž nebolo bývalo kríža, Kristus by nebol býval ukrižovaný. Keby nebolo bývalo kríža, život by nebol býval klincami pribitý na drevo. Keby nebol býval klincami pribitý, neboli by z boku vytiekli pramene nesmrteľnosti, krv a voda, ktoré očisťujú svet; nebol by býval zničený dlžobný úpis hriechu, neboli by sme bývali prepustení na slobodu, neboli by sme mohli jesť zo stromu života a raj by bol zatvorený. Keby nebolo bývalo kríža, smrť by nebola bývala pokorená ani peklo olúpené. (sv. biskup Ondrej Krétsky)