Gabriel (anjel)

Gabriel (po hebrejsky גבריאל - v preklade Boh je silný alebo Božia sila, resp. Hrdina Boha) je jeden z archanjelov v judaizme, kresťanstve a islame.

Gabriel v kresťanstve

Niekedy sa zobrazuje ako ženská bytosť, vtedy je anjelom zvestovania, zmŕtvychvstania a milosti. V Starom zákone sa spomína, ako Gabriel znova postavil spadnutého Daniela a prorokoval mu o príchode Mesiáša. V Novom zákone je anjelom, ktorý sa zjavil Zachariášovi a oznámil mu narodenie syna Jána Krstiteľa, ako aj anjelom, ktorý oznámil Márii narodenie Krista (Evanjelium podľa Lukáša). Často sa stotožňuje aj s anjelom, ktorý sa zjavil Jozefovi v sne (Evanjelium podľa Matúša) a pastierom v Betleheme na Vianoce (Evanjelium podľa Lukáša). Podľa tradície archanjel Gabriel nosil pokrm presvätej Bohorodičke po jej uvedení do chrámu.

13.júla si pripomíname Zhromaždenie k svätému archanjelovi Gabrielovi.

1 Jn 2,2

„On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“

Spomínaš si na film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy? Všetci, ktorí sa pozreli v tom filme do archy, okamžite zomreli. Čo sa nachádzalo v jej vnútri a čo prinieslo takýto rozsudok tým, ktorí sa do nej pozreli?

Biblia nám hovorí, že v arche boli ukryté dve kamenné tabule s Desatorom, nádoba s mannou a Áronova palica (Hebr 9,4). Tieto predmety symbolizovali ľudskú rebéliu. Kamenné tabule s Desatorom reprezentovali odmietnutie Božích štandardov. Manna predstavovala odmietnutie Božej starostlivosti a prozreteľnosti a Áronova palica odmietnutie Bohom pomazaného kňažstva.Boh nechcel mať dôkazy tejto rebélie pred svojimi očami. Chcel byť k svojmu ľudu milosrdný a tak im prikázal umiestniť ich do archy a zavrieť ju zľutovnicou, na ktorú sa pri obetách vylievala zvieracia krv.Raz ročne na Deň zmierenia (Yom Kippur) vošiel do veľsvätyne (najsvätejšieho miesta v Stánku stretávania a neskôr v chráme) veľkňaz a vylial na zľutovnicu krv zvieraťa, ktoré bolo práve obetované. Na zľutovnici strážili Božiu spravodlivosť a svätosť dvaja cherubovia. Predstavovali aj Božie oko, hľadeli na zľutovnicu. A pokiaľ bola na nej krv, Izraelskému národu bolo odpustené, pretože Boh nevidel ich hriechy. Minul ho Boží súd a na ďalší rok ich požehnal. (Lv Dnes krv vyliata na zľutovnici nie je krvou capov a teliat, ale drahocenná, večná krv Božieho Syna! (Hebr 9,12). Ježiš je našou „zľutovnicou“, pretože „On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ Slovo „zmierna obeta“ v pôvodnej gréčtine je to isté slovo ako „zľutovnica“. (Rim 3,25, Hebr 9,5). Priateľu, Boh nevidí tvoje hriechy a nezapočítava ich proti tebe, pretože vidí krv Svojho Syna. Vidí dokonalé dielo Svojho Syna a je s ním viac ako spokojný. A rovnako Boh nechce, aby si sa ty pozeral na svoje hriechy. Nechce, aby si odkrýval zľutovnicu, pozeral do archy a sústredil sa na svoje hriechy. Chce, aby si sa pozeral a sústredil na Ježiša a Jeho dokončené dielo!

Upravené . Zdroj RYBKA

Uloženie úctyhodného rúcha našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách

Cisárovna Aelia Pulcheria vybudovala v roku 452 kaplnku pri blachernskom paláci v Konštantínopole, aby tam uložila rúcho a šatky Presvätej Bohorodičky. Tie podľa tradície našli po zosnutí Bohorodičky v prázdnom hrobe. Keď kaplnku dokončili, rúcha vraj uložili 2. júla.

Cisár Lev I. vybudoval v roku 473 nový chrám v blízkosti kaplnky, ktorú zriadila Pulchéria. Chrám dostal meno svätej Márie Blachernskej. Od konca 5. storočia sa v chráme uchovával aj Máriin dlhý modrý závoj Maphorion. Popri chráme Hagie Sofie sa Blachenský chrám stal druhým najdôležitejším v meste. V jeho okolí vznikol v 11. storočí Blachernský palác – hlavná rezidencia byzantského cisára.

Dôležitosť dnešnému sviatku pridávajú aj dve historické udalosti, ktoré sa odohrali 2. júla. Odvrátenie útoku staroruských kmeňov na Konštantínopol v roku 860 a Tatárov na Moskvu v roku 1451.