Slávnostná poklona prečistým tajomstvám Tela a Krvi nášho Pána Ježiša Krista

Kondák, 4. hlas

Hľa, Kristus sa dáva všetkým za pokrm. Poďte, pokloňme sa mu ako Bohu v tejto sviatosti ukrytému a s pokornou úctou volajme: Nezavrhni nás, Vládca, pre nedôstojné prijímanie. Spáľ naše hriechy a spas naše duše.

Poznámka:. Je tu však nutné poznamenať, že nerozvíjanie nejakého zvláštneho kultu Eucharistie na Východe, neznamenalo automaticky neúctu k Eucharistii. Dôkaz úcty k Eucharistii nájdeme v Trebníku Petra Mohylu z roku 1646. Nariaďuje v ňom veľkú úctu (ako kňazom, tak aj veriacim) k Eucharistii. Kňazi sa mali dotýkať Eucharistie s veľkou pozornosťou a úctou. Do svätyne mali vstupovať s odkrytou hlavou a urobiť veľký úklon, taktiež pri odchode, ako aj na začiatku a konci svätej liturgie. Svetskí ľudia nemali prístup do svätyne. Kňazi mali poučovať svojich veriacich, že ak sa stretnú s kňazom, ktorý nesie Eucharistiu chorému, majú si pokľaknúť a tak vzdať úctu Ježišovi Kristovi prítomnému v Eucharistii. Svätá Stolica pri reforme našich bohoslužobných kníh v r. 1940, berúc do úvahy rozhodnutia Zamojskej a Ľvovskej synody ako aj tradíciu našej cirkvi, nevylúčila z nášho cirkevného kalendára sviatok Najsvätejšej Eucharistie, ale ponechala ho pod názvom „Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista“.

Zdroj - upravené ..

1 Kor 11,29

„Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“

Prijímanie, Pánova večera, Lámanie chleba, Eucharistia. Jeden z centrálnych momentov kresťanského života. Takým či oným spôsobom si týmto všetci kresťania pripomínajú Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie. Je to moment, keď Ježiš znovu a ďalším spôsobom prichádza k tebe.Pred istou dobou som si myslel, že to ja prichádzam k Pánovi. Pri prijímaní som skúmal svoje hriechy, svoje svedomie, svoju minulosť a snažil sa prísť nato, či môžem prísť k Ježišovi, či môžem prijať Jeho telo alebo nie. Keď som zhodnotil, že som dosť dobrý pre Ježiša, vstal som a šiel som na prijímanie. Dnes viem, že je to úplne naopak. Dnes viem, že to nie ja prichádzam k Ježišovi, ale rovnako ako pred 2 000 rokmi to Ježiš prichádza ku mne. „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mk 2,17). Priateľu, Ježiš prišiel pre teba a pre mňa. Akékoľvek pokánie, akákoľvek snaha či sebazápor zo mňa nikdy neurobí človeka hodného prísť na prijímanie! Prijímanie nie je o mne, ale o Ňom! Teraz už viem, čo znamená „prijímať nehodne“. Neznamená to prijímať, keď som zlý, keď som klamal, keď som zhrešil. „Prijímať nehodne“ znamená „nerozoznávať [Kristovo] telo“ v prijímaní. Keď máš pred sebou prijímanie a vidíš kúsok chleba či okrúhlu oplátku – to znamená prijímať nehodne. Nič iné.Prijímanie nie je čas na skúmanie samého seba ale na skúmanie Ježiša! Jediná vec, ktorá ti pomôže prekonať v tvojom živote hriech, je Božia milosť ukrytá v Ježišovi. Preto sa nepozeraj na seba ale na Neho! Jeho krv a Jeho smrť triumfovala nad hriechom. Ježiš je víťaz. Pozeraj na seba ako na ukrižovaného s Ním (Gal 2,20). Nezostávaj sedieť v lavici, neodmietaj Krista, ktorý prichádza k tebe, ale s odvahou prichádzaj k trónu milosti (Hebr 4,16), pretože Kristus ti otvoril dvere! Keď ti niekto znovu povie, že nemôžeš ísť na prijímanie, pretože si „ho nehodný“, nenechaj sa oddeliť svojim hriechom od prameňa života, len si povedz: „Pane, viem, že si neprišiel pre dokonalých, ale pre hriešnikov. Prišiel si pre mňa. V Tebe si Boh na moje hriechy už nikdy nespomenie (Hebr 8,12). Ty si zvíťazil nad mojím hriechom! S vierou prichádzam k Tebe, príď Ježiš, uzdrav ma!“

Upravené, zdroj Rybka

Nedeľa Všetkých svätých

Prvá nedeľa po Svätej Päťdesiatnici je zasvätená úcte Všetkých svätých. V túto nedeľu si Cirkev uctieva tých, ktorí sú ovocím darov Svätého Ducha. História úcty svätých sa rodí smrťou prvých mučeníkov. K úcte mučeníkov sa neskôr radí aj úcta apoštolov, biskupov, askétov, rehoľníkov a rehoľníc.Liturgický kalendár má na každý deň predpísanú úctu určitého svätého. Svätých je však oveľa viac ako je dní v roku a ani mená všetkých svätých nie sú známe. Z túžby uctiť si všetkých svätých vzniká v Cirkvi sviatok Všetkých mučeníkov, ktorý bol známy už na konci 4.storočia. Oslava tohto sviatku sa konala v prvú nedeľu po Svätej Päťdesiatnici. Napr. Ján Zlatoústy nám zanecháva svedectvo: „Ešte neminulo sedem dní od slávenia Päťdesiatnice a znovu nás zhromaždila úcta k mučeníkom“. Bol to však aj stály (nepohyblivý) sviatok liturgického roka, pretože napr. v Edese slávili spomienku Všetkých mučeníkov 13.mája. Teda slávenie spomienky Všetkých mučeníkov nebolo jednotné, aj keď to už bol pomerne rozšírený sviatok na Východe. Neskôr sa tento sviatok premenoval na sviatok Všetkých svätých. Konkrétne okolnosti, či čas tejto zmeny nie sú zaznamenané v žiadnych svedectvách.

Autor : ThDr. Miroslav Iľko , PhD