Ó, Najsvätejšia sviatosť, patrí ti všetka chvála a vďaka na veky vekov.

Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som.“  (Jn 8, 28)

Keď Mojžiš vyzdvihol na púšti medeného hada, ľudia, ktorí sa naň pozreli, uvideli dve veci. Po prvé, uvideli názorné vyobrazenie svojich hriechov. Rovnako smrtonosné ako hady sú aj reptanie, obviňovanie a sťažovanie sa. Tieto postoje sa plazia pomedzi ľudí a hatia Božiu starostlivosť o nich. Po druhé, uzreli Božie milosrdenstvo. Ktokoľvek sa s vierou pozrel na tohto medeného hada, bol okamžite uzdravený. 
Aj my pri pohľade na kríž vyzdvihnutý od zeme vidíme jasnejšie Ježiša. Pri pohľade na kríž vidíme, že sme schopní zraňovať ľudí svojou ľahostajnosťou, sebectvom a pýchou. Vidíme, že sme občas ako Pilát, umývajúci si ruky od zodpovednosti za núdznych.
Alebo sme občas ako vojaci - keď zle zaobchádzame s ľuďmi, ktorých si nevážime. Alebo ako dav - keď sa nechávame strhnúť nejakým trendom alebo chvíľkovým pocitom a pohŕdame tými, ktorí tak nerobia. Sme ako učeníci, ktorí utekajú pri prvom náznaku problémov. Alebo ako Ježišovi verní priatelia - bezmocní, zronení a ochromení strachom. Vidíme, že naše skutky spôsobili Ježišovi bolesť, ktorú prežíval visiac na kríži. To však nie je všetko. Pri pohľade na kríž vidíme aj Boha, ktorý sa stal človekom, pretože nás miluje. Vidíme, ako na každého z nás Ježiš hľadí plný nehy a súcitu. Počúvame jeho prísľub odpustenia a večného života, ktorý dáva všetkým, ktorí sa k nemu obrátia a budú konať pokánie. Vidíme Mesiáša, ktorý nás bezpodmienečne miluje, ktorý nás miluje dosť na to, aby zniesol a porazil nielen naše hriechy, ale aj samotnú smrť. V závere pôstneho obdobia, zamyslíme sa nad láskou a dobrotou nášho Boha !(Zdroj: SMN po úprave.)

Evanjelista Matúš uvádza príhodu, keď hladní učeníci pri prechode obilným poľom trhajú klasy a jedia. Farizeji upozorňujú Ježiša:Tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“  (Mt 12, 1-8)

SMN autor v meditácii  uvádza zaujímavý postoj k týmto farizejom v aplikácii samých k sebe:
V evanjeliách bežne čítame o tom, ako sa farizeji hádali s Ježišom - a je to tak aj v dnešnom evanjeliu. Po prečítaní takéhoto príbehu by sme si ľahko mohli týchto ľudí rýchlo zaškatuľkovať ako Kristových nepriateľov. Ale je to naozaj tak? Čo vlastne o farizejoch vieme? 
V prvom rade to boli laici, nekňazi, ktorí brali svoju židovskú vieru veľmi vážne. Dobrovoľne na seba brali záväzky, ktoré boli povinné len pre kňazov. Ešte aj ich názov „farizeji“pochádza z hebrejského slova znamenajúceho „oddeliť sa“ - a aj to naznačuje, že chceli byť úplne oddaní len Bohu. 
Sami seba vnímali ako tých, ktorí vyučujú miernejšiu verziu Mojžišovho zákona. Ich spôsob života bol pre bežných Židov prijateľnejší ako život iných radikálne žijúcich skupín: saducejov, esénov či zelótov. 
A napokon si hlboko vážili rovnaké veci, aké si vážil aj Ježiš: Písmo, svätosť, vyvolený Boží ľud. Z teologického hľadiska boli teda Ježišovi bližší než iné sekty. Niektorí farizeji ho dokonca nasledovali. No iní ho vnímali ako hrozbu pre židovskú vieru a možno aj pre ich vlastnú pozíciu a vplyv. Do istej miery možno povedať, že ich konflikty s Ježišom súviseli s tým, že si boli takí blízki. 
To isté niekedy platí aj v našom živote. Občas je pre nás ťažké nažívať v pokoji s ľuďmi, ktorí sú nám najbližší, zvlášť keď ide o členov našej rodiny. Poznáme sa navzájom veľmi dobre, no občas reagujeme prehnane na maličkosti a tak spôsobujeme rôzne hádky a spory. Taktiež od seba navzájom veľmi veľa očakávame - pretože sa máme radi - a sme sklamaní, keď sa tieto naše predstavy a očakávania nesplnia. 
Svätá Matka Terézia hovorí: „Je ľahké milovať ľudí, ktorí sú ďaleko. No nie je vždy ľahké milovať tých, ktorí sú blízko.“ Boh nás chce naučiť milovať ľudí, s ktorými máme veľa spoločného. Ponúka nám milosť a chce nám pomôcť počúvať a chápať namiesto toho, aby sme robili rýchle uzávery či jatrili staré rany. 
Nevychádzaš dobre s nejakým členom svojej rodiny? Popros Boha, aby ho požehnal a väčšmi vás dvoch zblížil. A potom hľadaj príležitosť, ako by si mu mohol preukázať lásku.            

Pane Ježišu, naprav všetky naše rozdelenia.                        

Evanjelista Lukáš krátko opisuje situáciu, keď Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. Dodáva však že:
A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.       

 Je zaujímavé, že náboženskí vodcovia na Ježiša nezaútočili hneď po tom, ako poprevracal stoly v chráme, hoci tým v Pánovom dome spôsobil veľký rozruch. Čo ich teda zastavilo? Prekvapivo sú to práve ľudia, ktorých považovali za bezmocných. Mnohí farizeji a saduceji - židovská náboženská elita - sa Ježiša stránili a kritizovali ho. No obyčajní, bežní a poväčšine chudobní ľudia vnímali pri Ježišovi prítomnosť Boha a prichádzali v zástupoch za ním. Ježišovo vášnivé vystúpenie ich nepohoršilo. Vlastne ich to potom k nemu ešte väčšmi priťahovalo. Práve títo ľudia spôsobili, že veľkňazi museli mlčať. Ježiš trhovisko premenil na „dom modlitby“(Lk 19, 46). Tým nám ukázal, ako by mali vyzerať aj naše domy modlitby. Samozrejme, že záleží na posvätných priestoroch, v ktorých sa zhromažďujeme. Mali by byť totiž hodné Pána! No ešte dôležitejšie než budova, v ktorej uctievame Boha, sú srdcia, ktoré si do nej prinášame. Je správne skrášľovať naše chrámy, no mali by sme pamätať na jednu vec: radostná bohoslužba či modlitba, v ktorej Boh nachádza zaľúbenie, sa môže uskutočniť aj mimo chrámu.

Maľby a sochy sú dôležité, ale atmosféra na danom mieste je najmocnejšia vtedy, keď tam ľudia prinesú obetu radostnej, vďačnej a láskyplnej chvály. A to môže robiť každý z nás. Prispejme k atmosfére v našej kaplnke. Zhromaždime sa okolo Ježiša a visme na každom jeho slove.   Počúvajme ho cez Písmo, cez prikázania lásky, cez Cirkev.  Hlavne teraz, keď v čase predvianočného pôstu (filipovky) pripravujeme sa privítať Dieťa – Boha.                             

Pane, ďakujem ti, že nás pozývaš zhromažďovať sa okolo teba. Pomôž nám prichádzať k tebe so srdcom plným lásky.  
 (Upravená meditácia SMN)      

 Kniha múdrosti 13, 1 - 5

Keď už ich krásou uchvátení ich pokladali za bohov, mali by vedieť, o koľko lepší je ich pán; lebo ich vytvoril prapôvodca krásy. A keď ich moc a činnosť budila v nich úžas, mali by poznať, o koľko silnejší je ten, čo ich stvoril; veď z veľkosti a krásy tvorov možno poznať ich stvoriteľa. 

Krása stvorenia ukazuje na mnohonásobnú krásu Stvoriteľa, na jeho lásku, dobrotu a milosrdenstvo. V čase predvianočného pôstu – filipovky- pripravujeme sa čo najdôstojnejšie privítať Syna Božieho, ktorý ako Dieťa prichádza k nám, aby plnením vôle Otca dokázal nám ako nás Boh miluje. 

Ak Kniha múdrosti tvrdí, že krásu stvorenia vytvoril prapôvodca krásy, o čo viac krásy dal do vrcholného diela – do človeka, do nás, ktorí sme stvorení na  obraz Boží. 

Poklonou pri jasličkách vzdajme svojmu Stvoriteľovi vďaku, vyjadrime lásku a dôveru v Božie milosrdenstvo.