Veľký týždeň a Pascha

Pascha (Veľká noc) je najväčším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Tento sviatok možno vnímať v troch rôznych vrstvách či významoch: 1. židovská (starozmluvná) Pascha 2. Kristova Pascha (vzkriesenie) 3. naša osobná pascha . Čítania nám asi najjasnejšie poukazujú na význam Paschy. Čítania Veľkého týždňa odhaľujú tú akoby trojitú vrstvu, tri významy, rozmery sviatku. V prvé tri dni Veľkého týždňa sa na liturgiách vopredposvätených darov číta z knihy Exodus, z knihy Jób a z evanjelií. Exodus reprezentuje historickú vrstvu – starozmluvnú, židovskú Paschu, teda prechod z otroctva (Egypta) do zasľúbenej zeme. Je to predobraz našej paschy i Kristovej Paschy. Slovo Pascha (hebr. Pésah) znamená prechod. Evanjeliá hovoria o utrpení, smrti a vzkriesení Ježiša Krista, reprezentujú historickú vrstvu Kristovej paschy.

Veľký pondelok, utorok, streda

Tieto dni sú dňami prípravy, hlavnými témami sú eschatológia a pokánie. Tieto témy zaznievajú v čítaniach i v bohoslužobných textoch. V pondelok a utorok sú evanjeliá sú eschatologické (desať panien, koniec Jeruzalema), aj tropár (Sé ženích hrjadét:) je eschatologický:

Hľa, Ženích prichádza o polnoci, blažený je sluha, ktorého nájde bdieť, nehodný je však, koho nájde lenivieť. Dávaj pozor, moja duša, aby si neoťažela spánkom a nebola vydaná smrti a ostala vytvorená z kráľovstva, ale vzpriam sa a volaj: svätý, svätý, svätý si, Bože, skrze Bohorodičku zmiluj sa nad nami.

Eschatológia preto, lebo Kristovým utrpením, smrťou a vzkriesením sa končí starý svet, starý vek a začína sa už nový poriadok, nový svet (ktorý sa definitívne naplní jeho druhým a slávnym príchodom). Pokánie je duchovnou prípravou na prežívanie tajomstva nadchádzajúcich dní.

Jer 29,11

„Ja [Boh] poznám myšlienky, ktoré mám o tebe.“

Sú dve reality. Jedna je tá, ktorú môžeme vnímať svojimi zmyslami. Druhá je tá, ktorú môžeme poznať len v Bohu. Prvá, ktorá sa nám teraz zdá reálna, pominie, druhá je večná. Prvá, ktorá sa nám teraz zdá byť pravdou, je iba zdanie a druhá, ktorú nevidíme, je pravdou večnou.Priateľ môj, čo si myslíš o sebe? Keď ráno vstaneš a pozrieš sa do zrkadla? Keď šoféruješ do práce a nervózne trúbiš na agresívneho vodiča? Keď sa pohádaš so svojou mamou? Keď si celý deň sám a podľahneš pokušeniu a zapneš si večerný kanál? Čo si v takých chvíľach myslíš o sebe? Keď sa Ježiš pýtal svojich učeníkov, kto si myslia, že je, Peter odpovedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ (Mt 16,16). Na to mu Ježiš odpovedal „A ja ti hovorím: Ty si Peter ...[čo znamená skala]“ (Mt 16,17). Peter mal ďaleko od dokonalosti a stálosti. A predsa bol pre Boha skalou. Nie tým, čo sa zdalo, že je. Milovaný, nie je vôbec dôležité, čo si o sebe dnes myslíš ty. Pre seba môžeš byť neposlušným synom, neschopnou matkou, násilníckym otcom, slabochom pred internetovým pornom, rozvedenou ženou, dieťaťom z druhého manželstva, zlodejom z detského domova. Táto realita v Kristovi pominula. Jedinou a jedine dôležitou pravdou je, čo si o tebe myslí Boh. V Kristovi si „Božie dieťa“ (Jn 1,12), „svätý“ (Ef 1,1), „milovaný“ (Rim 5,5), „Ježišov priateľ“ (Jn 15,14), „dedič Božieho kráľovstva“ (Rim 8,17), „vykúpený“ (Ef 1,6-8), „zmierený s Bohom“ (2 Kor 5,18-19), „zachránený“ (Mt 20,28), „nové stvorenie“ (2 Kor 5,17), „Sedíš s Kristom v nebesiach“ (Ef 2,6). Ako to znie, lebo toto je nebeská realita, ktorá nikdy nepominie! Nezaoberaj sa preto svojimi hriechmi a nedokonalosťami. Nezaoberaj sa sám sebou. Zaoberaj sa Ježišom.  Ježiš od teba chce vedieť: „Kto podľa teba som?“ Čím viac budeš vedieť, kým Ježiš je, čo pre teba urobil, aký dar ti zdarma a nezaslúžene dal, že si ho nemusíš zaslúžiť, tým jasnejšie budeš ako Peter počuť, kto si ty a aké má s tebou Boh plány. Čím viac budeš poznať Krista, tým lepšie budeš poznať Jeho myšlienky o tebe (Jer 29,11), lebo ty si v Kristovi. Čím viac budeš poznať pravdu o sebe, tým skôr ťa táto pravda oslobodí k životu bez hriechu.

Zdroj : Rybka

Kvetná nedeľa

Pánov vstup do Jeruzalema.

Kvetná nedeľa je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou a pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené chrámy a ktoré majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal JEŽIŠA.  V gréckokatolíckej cirkvi patrí do kategórie Pánových sviatkov a tvorí  „ dvojsviatok “ s Lazarovov sobotou. Posviacajú sa ratolesti, ktoré sa potom rozdávajú veriacim.