Rozjímanie (64) - Gréckokatolícka cirkev farnosť Sabinov filiálka Šar. Michaľany

27. 01. Bdenie na sviatok prenesenia ostatkov svätého Jána Zlatoustého
Len desať rokov po svojom zosnutí /+ 14.9.407/ bol zapísaný do dyptichu svätých. A dvadsať rokov po tejto udalosti (t. j. roku 438) sa cisár Theodosios pokúsil preniesť jeho telo späť do Konštantinopola. Svätý Ján to však nedovolil a zázračným spôsobom ostal nepohyblivý. Vtedy sa cisár rozhodol napísať tento list pokánia: „Keďže sme si mysleli, že aj tvoje telo, čestný Otče, je mŕtve ako ostatných, chceli sme ho jednoducho preniesť bližšie k nám. Preto sme aj pochopiteľne neuspeli. Avšak ty, prečestný Otče, ktorý si hlásal pokánie pre všetkých, odpusť nám. Daruj nám seba, ako otec svojim deťom, ktoré ho milujú, a daj nám radosť svoju prítomnosťou.” Vidíme tu aj príklad pokory a veľkej viery najvyššieho panovníka Byzancie.Neskôr keď tento list doručili a položili na sväté ostatky, vtedy a iba tak bol možný ich prevoz do Konštantinopola, kam ich priviezli 27. januára 438 . V meste ho uvítali s najväčšími poctami vtedajší cisár, patriarcha a v ohromnom zástupe duchovenstvo a všetok ľud.Mošči svätého priviezli do katedrálneho chrámu konštantinopolského patriarchu, vtedy kňazi a ľud volali: „Prijmi svoj trón, svätý!” A táto tradícia intronizácie svätého Jána Zlatoústeho na patriarchálny trón sa uchováva v katedrálnom chráme sv. Juraja, v sídle konštantinopolského - ekumenického patriarchátu dodnes, dvakrát do roka - v deň kedy si pripomíname pamiatku sv. Jána 13. novembra a v deň prenesenia jeho ostatkov 27.1.V tieto dni je tu krásny zvyk kedy súčasný patriarcha nevystupuje na svoj trón, ale sadá na vedľajší počas veľkej večerne aj počas svätej liturgie. A na patriarchov trón v tieto dni umiestňujú ikonu sv. Jána Zlatoústeho a vedľa jeho žezlo. Kňazi a diakoni, ktorí slúžia v týchto dňoch, prijímajú požehnanie nie od súčasného patriarchu, ale od ikony svätca. Ďalší osud ostatkov svätého bol mučenícky, tak ako aj osud jeho cirkvi. V roku 1204 dobyli Konštantinopol križiaci. Po veľkom plienení odniesli ostatky svätého spolu s inými ostatkami a vzácnostiami i bohatstvom do Ríma, ku pápežovi. A tam sú uložené až dodnes.Avšak v roku 2004 sa opäť vrátili na miesto svojho pôsobenia (spolu s ostatkami ďalšieho arcibiskupa mesta, sv. Gregora Teológa). Patriarcha Bartolomej I. za účasti mnohopočetného duchovenstva a národa ich umiestnil na svoj trón a povedal: „Osemsto rokov boli tieto ostatky v exile, hoci v kresťanskej krajine, no nie na vlastné želanie, ale v dôsledku hanebnej štvrtej križiackej výpravy, ktorá vyplienila toto mesto v roku Pána 1204…” Teda to je druhé prenesenie ostatkov sv. Jána Zlatoústeho, ako v roku 1204 násilím boli odnesené, tak v roku 2004 bez násilia a s pokojom boli vrátené a ľud opäť mohol zvolať to staré známe: „Prijmi svoj trón, svätý!”. Na záver snáď najkrajšie bude uviesť slovo Jána Zlatoústeho: „Boh sa s nami delí o mučeníkov - Sám berie ich dušu, no telá akoby nechával nám, aby ich sväté ostatky nám navždy pripomínali ich cnosti”.

Nie je voľba

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV