Zmluva platí. Uzatvoril ju Boh s Ježišom.

Gn 15,10.17

„On [Abrahám] to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej ... a horiaca fakľa prešla pomedzi tie polovice.“

Dôležité zmluvy v Starom Zákone sa uzatvárali krvavou obetou. Účastníci zmluvy sa posadili oproti sebe, zobrali obetné zviera, rozpoltili ho a polovice obete položili oproti sebe. Medzi nimi vznikol priechod, ktorý bol celý pokrytý krvou obete. Na potvrdenie uzatvorenej zmluvy obidvaja partneri cez tento priechod prešli na druhú stranu a vymenili si miesto.Účastníci takto uzatváranej zmluvy sa buď nesmeli poznať, alebo museli byť navzájom znepriatelení a obaja museli byť ochotní zmluvu splniť. Keď Boh uzatváral zmluvu s Abrahámom, zoslal na neho spánok. Keď zaspal, pomedzi rozpoltenú obeť prešiel iba On sám. Zmluva s Abrahámom bola zmluva milosti. Boh sa ju iba sám zaväzuje splniť a od Abraháma na oplátku neočakáva nič. Iba jeho dôveru, že On sám svoj sľub splní.„Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat“ (Gn 15, 18). Bezdetnému Abrahámovi Boh sľubuje zázrak. Je nielen ochotný túto zmluvu splniť, ale je aj schopný ju dodržať.Zmluva s Abrahámom je obrazom zmluvy, ktorú Boh uzatvoril na kríži. Boh vie, že my nie sme schopní naplniť jej požiadavky. Boh ju preto neuzatvára s nami, ale s Dokonalým Človekom – Ježišom. Boh uzatvára zmluvu s Bohom Ježišom a Bohom človekom. Kristus je naším zástupcom v tejto novej a večnej zmluve.Dnes Boh od teba vyžaduje to isté, čo vyžadoval od Abraháma. Dôverovať, že On svoju zmluvu dodrží a nás, ktorí sme boli Jeho nepriateľmi urobí svojimi synmi. „A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.“ (Hebr 6,15). Aj tebe patria všetky prisľúbenia, ktoré sú v Ježišovi všetky „áno“ (2 Kor 1,20). Môžeš pokojne odpočívať vo viere. Ježiš je tvoja istá a pevná kotva, že Boh si na tvoje hriechy už nikdy nespomenie. (Hebr 6,19. 8,12).

„Namiesto sťažovania sa, že Boh je skrytý, vzdávajte mu vďaku za to, že toľko zo seba odhalil.” (Blaise Pascal) ALELUJA

Zdroj : Zamyslenia M.Svikruha

Mt 18,21

„Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?"“

Keď sa Peter opýtal Ježiša, ako často by mal odpustiť svojmu bratovi, Ježišova odpoveď bola jednoduchá: sedemdestiat krát sedem krát (Mt 18,22 KJV). Inými slovami, vždy!Možno máš na jazyku otázku: „Čo ak si ten dotyčný moje odpustenie nezaslúži?“Nuž, pravdupovediac, Božie odpustenie si si nezaslúžil ani ty .Niet človeka na zemi, ktorý by neporušil všetkých 10 Božích prikázaní. Ľudia si síce rozdelili hriechy na malé a veľké, niekto sa môže cítiť „menším hriešnikom“ ako iný, no z hľadiska večnosti sme boli všetci veľkí hriešnici, keď nás Ježiš zachránil. Keď si uvedomíme, že nám bolo odpustené nekonečne veľa, budeme nekonečne milovať (Lk 7,47) Ďalšia otázka: „Ale ako môžeš povedať, že som porušil všetky Božie prikázania? Nikdy som nebol neverný svojej manželke.“ Nuž, nehovorím to ja ale Boh. Ježiš povedal, „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil“ (Mt 5,28). Možno si si doteraz hovoril, že až tak doslova to Ježiš nemyslel. No nedaj sa oklamať! Presne takýto je Boží štandard. Človek sa môže pozerať iba na vonkajšok, no Boh sa pozerá až do srdca. A presne toto bol a je zmysel zákona. Neriedený, nezľahčovaný, nedosiahnuteľne dobrý a dokonalý. A tento zákon hovorí, že ak porušíš čo len jedno prikázanie, porušil si všetky (Jak 2,10. Mimochodom, nie je ich iba 10. Je ich 613!) Takže každý z nás porušil všetky Božie prikázania. Každý z nás je veľký hriešnik. No dnes už hriešnik nie si. Keď si prijal Krista, stal si sa novým stvorením. No predtým si ním bol a Boh ti predsa odpustil. Priateľ môj, ak ti niekto ublíži, povedz si: „Ja som si Božie odpustenie nezaslúžil, a predsa mi v Kristovi odpustil. A tak môžem tomuto človeku odpustiť aj ja.“ Ak si myslíš, že si to nezaslúži, nedáva to zmysel. Odpustenie nepotrebuje niekto, kto si ho zaslúži. Odpustenie je predĺženou rukou milosti, nezaslúženej láskavosti, ktorú Boh prejavil tebe. Keď sa rozhodneš zostať zahorklý, neubližuješ nikomu, iba sebe. Nestratíš síce večnú spásu, no stratíš pokoj, možno zdravie. A to za to nestojí. Boh ti hovorí, „Nechaj to ísť. Odpusti im ich hriechy rovnako, ako som ja odpustil všetky tvoje.“

Prevzaté: M.Svikura

Maj všetky veci naviac ...

Mt 6,33

" Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto dostanete navyše."

Určite sa považuješ za zodpovedného človeka. Každý z nás nesie za niečo zodpovednosť.Musí existenčne zabezpečiť a uživiť rodinu, vyštudovať, mať prácu, postarať sa o deti. Čo Boh hovorí o týchto legitímnych a správnych veciach?  Nebuď ustarostený...Boh vie, že toto všetko potrebuješ. (31,32) Miluje ťa a preto vraví, že ti dá naviac, budú ti pridané. Ty máš hľadať Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť. Toto je naša, tvoja každodenná priorita. Nesnažiť sa pridať si niečo, čo nám pridá Boh, ale hľadať najprv Jeho spravodlivosť. Čo ale znamená hľadať Jeho spravodlivosť? Možno si to vysvetľuješ, ako dobré správanie. Možno sa ti zdá, že najprv musíš byť dobrým synom, či dcérou, aby ťa Otec miloval a postaral sa o teba. Spravodlivosť nie je dobré správanie. Spravodlivosť je to, ako pred Otcom vyzeráš, nie ako sa pred ním správaš. Je to očistenie od viny, ktoré ti dovoľuje odvážne a s dôverou stáť pred Bohom (Hebr.10,19). Nedosiahneš to dobrým správaním. Pavol to nazýva "darom spravodlivosti (Rim 5,17) .

A dar nie je niečo, čo si musíš najprv zaslúžiť. To by bola predsa výplata. A , priateľu, poviem ti, že nechcem ani len pomyslieť na to, čo si akú výplatu za svoje správanie zaslúžim ! Dar je zdarma. Hľadať Jeho spravodlivosť znamená byť si vedomý a vyznávať, že v Kristovi si spravodlivý pred Bohom !

Na kríži Ježiš zomrel za naše hriechy, ale nám daroval svoju spravodlivosť a my môžeme zdarma prijímať od Otca všetko, čo nám svojím dokonaným dielom dáva.

A tak teda keď sa chceš dnes postarať o svoju rodinu, buď si istý, že Boh o tom vie.Hľadaj najprv spravodlivosť, nie svoju vlastnú a "toto všetko dostaneš navyše"!

zdroj : www.zamyslenia.rybka.sk

           Svikrura

Svätý FILIP apoštol

Podobne ako Ondrej a Peter bol rodákom z galilejského mesta Betsaida. Bol jedným z prvých apoštolov, ktorých Ježiš povolal, aby ho nasledovali.

V Jánovom evanjeliu sa píše, že to bol on, kto zoznámil Ježiša s mužom menom Natanael, stotožňovaným s apoštolom Bartolomejom.

Napriek tomu, že medzi apoštolmi mal pomerne významné postavenie, evanjeliá ho spomínajú pomerne málo. Niekoľkokrát sa spomína v zoznamoch apoštolov.

Bol prítomný pri zázračnom rozmnožení chleba. Na zhromaždení obrovského davu ľudí sa Ježiš spýtal Filipa, kde by mohli zohnať pre nich jedlo. Filip odvetil, že na nasýtenie takého množstva ľudí by nestačili ani osemmesačné zásoby chleba. Keď sa s Ježišom chceli stretnúť Gréci, oslovili najprv Filipa. Filip sa v evanjeliu tiež spomína pri poslednej večeri, kedy požiadal Ježiša, aby im ukázal Otca. Vtedy Ježiš odpovedal: "Kto vidí mňa, vidí Otca" (Jn 14:8 – 11).

Kresťanský spisovateľ Klement Alexandrijský uvádza, že Filip bol ženatý a mal deti; jedna z jeho dcér bola vraj vydatá. Podľa neskoršej cirkevnej tradície Filip po Ježišom zmŕtvychvstaní kázal a konal zázraky. Veľa cestoval; prešiel Galileu, Grécko, Sýriu a Frýgiu. Na svojich cestách ohlasoval evanjelium.

Zomrel v frýgskom meste Hierapolise, kde ho podľa tradície ukrižovali dolu hlavou (po bičovaní a kameňovaní). Tu ho aj pochovali. Jeho pozostatky neskôr preniesli do Ríma a uložili v Bazilike Dvanástich svätých apoštolov. Tu sú spolu s ostatkami ďalšieho z apoštolov, Jakuba Menšieho, uložené dodnes. Niektoré z Filipových relikvií môžme nájsť i v Paríži, Florencii či v Kolíne nad Rýnom.