Lk 7,471 Kor 11,24

"vzdával vďaky, lámal ho a povedal: "Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.""

Videli ste už niekedy maces, nekvasený chlieb, ktorý Židia jedia počas Paschy, ktorú my, kresťania, slávime ako Veľkú noc? Tento nekvasený chlieb má množstvo maličkých dierok, ktoré pripomínajú pruhy a je takisto trochu „pripečený“. Mnoho cirkví ho i dnes používa pri Svätom prijímaní.

Prečo tak vyzerá?

Keď prichádzaš na Sväté prijímanie, zúčastňuješ sa Pánovej večere a prijímaš chlieb, ktorý hovorí o tele nášho Pána Ježiša Krista, ktoré nieslo naše hriechy na kríž.

Rovnako ako chlieb aj Jeho telo bolo prepichnuté tŕňovou korunou a ruky a nohy klincami. Takisto mu vojak prepichol bok kopijou. Prorok Izaiáš hovorí, „Bol prebodnutý pre naše hriechy“ (Iz 53,5).

Rovnako ako chlieb bol Jeho chrbát bičovaný, až kým Jeho telo nebolo celé doráňané a zakrvavené, kosti obnažené. Preto dnes môžeme povedať, „Ma ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení“ (Iz 53,5).

A čo známky ohňa na chlebe? Na Ježiša dopadol oheň Božieho hnevu v plnej sile, spálil všetky naše hriechy na popol a zároveň ponúkol Bohu obetu ľúbeznej vône. Tvoje i moje hriechy a neprávosti sú dnes iba popolom a Otec v nebi si ich nepamätá! (Hebr 8,12)

A tak, keď znovu budeš na Svätom prijímaní, vedz, že Ježiš bol prepichnutý pre tvoje hriechy, bičovaný pre tvoje uzdravenie. Zniesol Boží hnev, aby si ty za svoje hriechy už súdený byť nemusel. Niesol hriech i choroby, aby si ty mohol kráčať v slobode.

Biblia nehovorí, že nemôžeš prijímať, keď si nehodný, keď si spáchal hriech. Varuje pred prijímaním nehodne a to je iba vtedy, ak nerozoznávaš v prijímaní Telo Pánovo. Keď máš toto na pamäti, si hodný prijímať Sväté prijímanie. Vtedy nebudeš prijímať svoje odsúdenie, nebudeš chorý a slabý a predčasne umierať. (1 Kor 11,27-30).

Archanjel Michal (hebr. מיכאל Micha'el, lat. Michael, arab. Mika'il alebo Mikal, doslova Kto je ako Boh, Bohu podobný) je jeden z archanjelov v židovskej, kresťanskej a islamskej tradícii. Katolícka a pravoslávna cirkev nazývajú archanjela Michala Svätý Michal Archanjel alebo len Svätý Michal a uctievajú ho ako vodcu nebeských zástupov.

Podľa tradície Talmudu meno Michael znamená otázku: Kto je ako El (Boh)? Je to údajne bojový pokrik, s ktorým anjeli bojovali proti Satanovi a jeho anjelom. Výklad midrašu prevzala neskôr kresťanská mytológia. Postava Michaela ako ochranného boha alebo ducha pravdepodobne pochádza z Chaldejska. Židia ju prevzali a preformovali do postavy jedného z hlavných anjelov.

V Biblii sa spomína v knihe proroka Daniela (Dan 10, 13; Dan 12, 1), neskôr v Zjavení svätého Jána - Apokalypse (Zjv 12, 7).

V Kolosách vo Frýgii archanjel Michal zázračne zachránil chrám, ktorý mu bol zasvätený. Pohania sa totiž rozhodli presmerovať dve blízke rieky aby pretekali cez chrám. Starec Archip však videl ako archanjel Michal hodil žezlo do veľkého kameňa, ktorý sa rozpadol, vytvoriac pritom roklinu, ktorá odviedla vodu iným smerom. Túto udalosť si východné cirkvi pripomínajú 6. septembra sviatkom Zázraku sv. archanjela Michala v Kolosách.

Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok archanjela Michala, spolu so sviatkom ostatných beztelesných mocností, 8 novembra . November bol vybraný symbolicky na počesť deviatich anjelských chórov ako 9. mesiac od marca, ktorý bol pôvodným začiatkom roka.

 

  Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom .

V 8. storočí určil pápež Gregor IV. sviatok Všetkých svätých na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých (Dušičky).

Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patrí k novším tradíciám.