Odborníci tvrdia, že každá negatívna poznámka si na vyváženie vyžaduje päť pozitívnych poznámok. Z toho vyplýva, že je oveľa ľahšie človeka znechutiť, ako povzbudiť.
V evanjeliách je veľa príkladov o tom, ako Ježiš povzbudzuje ľudí. 
Po tom, čo zákonník správne odpovedal na otázku, ktoré prikázanie je najväčšie, Ježiš ho pochválil: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (Mk 12, 34). Predstav si, ako sa musel ten zákonník potom cítiť! 
Keď Peter vyznal, že Ježiš je Kristus, Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov“ (Mt 16, 17). Len si pomysli, ako to muselo v Petrovi posilniť jeho túžbu nasledovať Ježiša. 
Ježiš povedal aj cudzoložnici: „Ani ja ťa neodsudzujem.“ Dokážeš si asi predstaviť, ako ju tieto jeho slová posilnili, aby „išla a viac nehrešila“ (Jn 8, 11)! 
A povzbudenie neustalo, ani keď sa Ježiš vrátil k Otcovi. Sľúbil, že nám pošle Ducha Svätého ako Tešiteľa (Jn 14, 26). Výraz Parakleitos pochádza z toho istého gréckeho výrazu pre povzbudenie, útechu, ktorý Pavol používa v Druhom liste ku Korinťanom ( 1, 1 - 7
Jedným z dôvodov, prečo Pavol tak zdôrazňuje úlohu Ducha Svätého ako Tešiteľa, bolo, že písal kresťanom v ťažkostiach. Chcel, aby vedeli, že Duch Svätý im pomôže uchovať si nádej a zostať pri Pánovi aj počas ťažkých skúšok. Chcel im povedať, že Duch Svätý ich môže učiť aj v tomto čase, aby mohli potom aj oni povzbudzovať a tešiť iných. 
Duch Svätý chce povzbudiť aj nás. Keď sa cítime na dne, pozdvihne nám ducha. Keď pochybujeme, či naše úsilie prináša ovocie, dokáže nám , ako veľmi sme sa už zmenili a zlepšili. A aj vtedy, keď sa nám darí a konáme dobro, povzbudzuje nás a nabáda, aby sme v ňom pokračovali. 
Boh je na našej strane. Neustále koná a ponúka nám povzbudenie a útechu.

Pýtajme sa každý sám: Duchu Svätý, v čom ma chceš dnes povzbudiť?     
(zdroj: časopis SMN-upravené)                                           

„On nedáva Ducha podľa miery.“  (Jn 3, 34)

Tí, čo prežili ťažké časy, keď sa jedlo a iné veci potrebné na prežitie dávali na prídel, mávajú často ťažkosti spoliehať sa na hojnosť. Ešte dlho po skončení krízy ostávajú obozretní a odkladajú si veci do zásoby „pre každý prípad“.
Pri našom nebeskom Otcovi to, našťastie, nemusíme takto prežívať. Jeho láska je nevyčerpateľná. Nič nám nezadržiava. Práve naopak, svojho Ducha Svätého nám dáva bez miery. Bez ohľadu na to, koľko štedrej Božej lásky prežívame, vždy je k dispozícii ešte viac - stačí poprosiť.
Jedna nádherná modlitba recitovaná počas židovskej veľkonočnej večere má refrén „dajenu“, čo sa prekladá ako „bolo by nám to stačilo“. Znie asi takto:
Bože, keby si nás len stvoril, bolo by nám to stačilo.
Keby si nás len oslobodil z egyptského otroctva, bolo by nám to stačilo.
Keby si nám len dal svoj múdry Zákon, bolo by nám to stačilo.
Keby si nás kŕmil len mannou, bolo by nám to stačilo.
Keby si nás len priviedol do zasľúbenej zeme, bolo by nám to stačilo.
Modlitba vymenúva ešte mnohé iné požehnania, ktoré Boh vylial na svoj ľud, a napokon uzatvára: „O koľko viac musíme byť vďační za mnohoraké a nespočítateľné požehnania všemohúceho Boha!“
Aká úžasná modlitba na dnešný deň! Bez ohľadu na to, do akej miery si uvedomujeme všetko to, čo Boh pre nás spravil, je toho ešte oveľa viac. Možno si bol požehnaný vo veciach, ktoré si si ani nevšimol. Naisto je však ešte veľa iných darov, ktoré má pre teba odložené. Nikdy nemáš dôvod pochybovať, že Boh ti chce dať viac.
Ako by vyzeral náš vlastný zoznam Dajenu? Pospomínajme si na všetky tie situácie, keď sa náš nebeský Otecko o nás staral, žehnal nás a zjavoval nám svoju lásku. Myslime tiež na požehnania, o ktorých dúfame , že ich uvidíme prichádzať v budúcnosti. Nájdime si dnes čas v modlitbe, aby si sa radovali z bezhraničných darov vo svojom živote - minulých, prítomných aj budúcich.         

Pane, keby si bol len odpustil moje hriechy a odstránil moju vinu, bolo by mi to stačilo. Ale ty si toho urobil oveľa viac. Vzdávam ti chválu!     

„Pán s tebou.“  (Lk 1, 28)

Už si niekedy sledoval politickú kampaň? Keď politici oznámia svoj úmysel kandidovať do úradu, pripravia si reč, v ktorej predstavia seba a svoje hodnoty. Aj keď dnešný úryvok z evanjelia nie je o politike, predsa oznamuje nástup novej vlády vo svete: nástup Božieho kráľovstva. Čítame o okamihu, keď archanjel Gabriel odovzdáva Márii posolstvo o prichádzajúcom Mesiášovi. V tomto zvestovaní sľubuje Márii aj všetkým, čo prídu po nej: „Pán s tebou“ (Lk 1, 28).

V Starom zákone sa Pánova prítomnosť nezjavovala všetkým rovnako. Boh sa obracal najmä na izraelských vodcov alebo prorokov. No keď Gabriel zvestoval Márii: „Pán je s tebou,“ ohlasoval tým začiatok novej éry, nového vzťahu medzi Bohom a jeho ľuďom. Nestvorený, všemocný Boh sa mal narodiť ako Emmanuel, Boh s nami. Pre Máriu to znamenalo blízkosť Pána počatého v jej lone. Pre Ježišových učeníkov to znamenalo stretnutie so Slovom, ktoré sa stalo telom. A pre nás to znamená prítomnosť Boha, ktorý prebýva v našich srdciach skrze Ducha Svätého. V Máriinom lone Ježiš bol a vždy bude s tebou. 
Pozdravme Pannu piesňou k prvému desiatku radostného ruženca
Svätý Duch z neba zatieni teba. Si plná milosti skveješ sa v skromnosti, prečistá Panna.

(Zdroj:Slovo medzi nami- upravené)

Obrezanie Pána

Obrezanie Pána (1849-1851). Preobraženský monastier neďaleko mesta Veliko Tãrnovo, Bulharsko.

Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista alebo skrátene Obrezanie Pána je jeden z veľkých sviatkov v gréckokatolíckej .. Slávi sa 1. januára spolu so sviatkom svätého Bazila Veľkého ,tento deň sa v byzantskom obrade pripomína obriezka Ježiša Krista, ktorá bola podľa predpisov Starého zákona (Gn 17, 11-14) vykonaná na ôsmy deň po narodení, preto sa aj sviatok slávi presne na ôsmy deň po Narodení Pána. Podľa cirkevných otcov Ježiš prijal obriezku, aby tak dokázal, že je skutočným človekom a jeho telo nie je len zdanlivé (ako tvrdili zástancovia doketizmu), a tiež aby ukázal poslušnosť predpisom Zákona.

Polovica bohoslužobných textov spievaných v tento deň je venovaná sv. Bazilovi a polovica Obrezaniu Pána. V tento deň sa slávi liturgia svätého Bazila Veľkého.

V Gréckokatolíckej cirkvi na  slovensku   

je tento sviatok prikázaným sviatkom.

Liturgické slávenie: Slávnosť; prikázaný sviatok

Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).